Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

blahorečiť nedok.

1. kniž. vzdávať chválu, vďaku; velebiť, dobrorečiť: b. osudu, náhode, priateľovi, rodičom

2. cirk. vyhlásiť za blahoslaveného

---

dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu; d-nie nad chlebom a vínom; d. náhode

---

chválorečiť nedok. kniž. vzdávať chválu, oslavovať, velebiť, blahorečiť: za to mu budú ch. aj budúce generácie

---

nárečie -ia s. štruktúrny jazykový útvar (ako forma národného jazyka), ktorým sa dorozumieva pôv. obyvateľstvo na menšom území, dialekt: západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské n-ia, rozprávať n-ím;

nárečový príd.: n-é prvky;

nárečovo, nárečove prísl.

---

poprečiarkovať -uje, poprečiarať -a dok. distrib. k prečiarkovať, prečiarať: p-l všetky mená

---

poprečitovať dok. postupne prečítať; i distrib.: všeličo som o tom p-l; p-l si všetky nápisy

---

prečiarať -a, prečiarkať -a dok. čiarami viac ráz pretiahnuť, poprečiarkovať: p. slová, vety v rukopise

blahorečiť ‑í ‑ia nedok.

---

dobrorečiť ‑í ‑ia nedok.

---

chválorečiť ‑í ‑ia nedok.

---

nárečie ‑ia ‑í s.; nárečový; nárečovo prísl.

---

Podrečany ‑čian L ‑och m. pomn.; Podrečanec ‑nca m.; Podrečianka ‑y ‑nok ž.; podrečiansky

---

poprečiarkovať ‑uje ‑ujú, poprečiarať ‑a ‑ajú dok.

írečitý príd. ‹maď› rázovitý, svojský; rýdzi, čistý, pôvodný: í-é tradície; í-é slová;

írečito, írečite prísl.;

írečitosť -ti ž.

---

strečing -u m. ‹a› šport. metóda preťahovania svalstva ako kompenzácia jeho nerovnomerného zaťažovania pri športovej špecializácii;

strečingový príd.

---

---

---

---

---

blahorečiť, -í, -ia nedok. kniž.

1. (komu, čomu) ďakovať; chváliť, velebiť niekoho, niečo, dobrorečiť: b. náhode (Kuk.); Muž blahorečil tej hodine, keď zišiel sa s ňou. (Vans.) Šofér v duchu blahorečí svojmu budúcemu švagrovi. (Heč.);

2. cirk. (koho) vyhlasovať za blahoslaveného

---

dobrorečiť, -í, -ia nedok. bibl. (komu, čomu) priať, velebiť, žehnať, vzdávať vďaku: Preklínaj tých, čo ti dobrorečia. (Kal.); d. bohu; dobrorečím nebesám (Hviezd.)

---

chválorečiť, -í, -ia nedok. kniž. zastar. (komu, čomu) vzdávať chválu, oslavovať, vychvaľovať niekoho, niečo: Potomci potomkov našich chválorečiť budú blahej a skvelej pamiatke ich. (Urbk.)

---

nárečie, -ia str. lingv.

1. súhrn jazykových prostriedkov, ktoré používa istá, územne al. sociálne vymedzená skupina ľudí toho istého národa na dorozumievanie, dialekt: zemepisné, sociálne n-ia, stredoslovenské, západoslovenské n-ia;

2. zastar. jeden z jazykov nejakej jazykovej rodiny (napr. v chápaní Ľ. Štúra);

nárečový príd.;

nárečove/-o prísl.

---

podrečie, -ia str. zastar. nárečie: Bernolák spracoval podrečie trnavské. (Hurb.)

---

poprečiarkovať, -uje, -ujú i poprečiarať, zried. i poprečiarkať, -a, -ajú dok. (čo) postupne prečiarknuť (obyč. viackrát): p. slová, riadky; Pisár ho (slovo) poprečiara nezmyselnými haky-baky. (Váj.) Poprečiarkal všetky mená. (Karv.)

blahorečiť nedokonavé sloveso
(ja) blahorečím VKesa+; (ty) blahorečíš VKesb+; (on, ona, ono) blahorečí VKesc+; (my) blahorečíme VKepa+; (vy) blahorečíte VKepb+; (oni, ony) blahorečia VKepc+;

(ja som, ty si, on) blahorečil VLesam+; (ona) blahorečila VLesaf+; (ono) blahorečilo VLesan+; (oni, ony) blahorečili VLepah+;
(ty) blahoreč! VMesb+; (my) blahorečme! VMepa+; (vy) blahorečte! VMepb+;
(nejako) blahorečiac VHe+;

---

brečka podstatné meno, ženský rod

(jedna) brečka; (bez) brečky; (k) brečke; (vidím) brečku; (ó) brečka!; (o) brečke; (s) brečkou;

(štyri) brečky; (bez) brečiek; (k) brečkám; (vidím) brečky; (ó) brečky!; (o) brečkách; (s) brečkami;

rečitosť ž reč: kdiž rozličné čítaš slowenskú rečitosť, uznáš Slowákuw míť gakégsi reči dosť be 1794

---

smrečie [-ečie, -ečia, -ieča] s
1. smrekový porast: byl gest rozkaz, ze by tyze poddany yssly do huor smreczje rubat ilava 1634; (žena) prigda pod smryecža k pastyrowy (povedala) p. ľupča 1704; role naše same jarky, hlina, smrečie, bvorina uhrovec 1770
2. smrekové drevo: gedneho czasu gim zhazali z wozow smrečzia blatnica 1644; nam davaju darebne šuštie, smrečie, čo se bojime i doma s nim kurit uhrovec 1770

---

smrečina ž
1. smrekový porast: krawy pod smrecžinu na polane odlucžowaly p. ľupča 1704; brazdy zeme guž smrečinou zarastaly veličná 1732; swedok w horach a smrečinach (drevo rúbal) liptov 18. st
2. smrekové drevo: kopecz z smrecžiny ucžineny kežmarok 1658
P tpn v Smrečine l. ondrej 1562

Brečička dobrorečiť Prečin Prečinek prečiňení Prečiňeňí prečiňiť_1

1200 Lednické Rovne PU/TC trenč. 1926 pričl. o. Prečínska Lehota; 1976 pričl. o. Horenická Hôrka (1955 zlúč. o. Horenice a Hôrka; 1960 pričl. o. Medné).
1773 Rovne-Lednicz, Rowne Lednice, 1786 Rowne-Lednitz, Led[n]icz-Rowne, 1808 Lednicz-Rovné, Lednické Rowné, 1863–1888 Rovnye, 1892–1902 Lednicrovnye, 1907–1913 Lednicróna, 1920 Lednica Rovné, Lednické Rovné, 1927– Lednické Rovne
Prečínska Lehota: 1773 Precsin-Lehota, Prečin Lehota, 1786 Precschin-Lehota, 1808 Precsén-Lehota, Přečínská Lhota, 1863–1882 Precsénlehota, 1888–1902 Precsinlehota, 1907–1913 Perecsényszabadi, 1920 Prečín Lehôta [(1926 Prečínska Lehota]
Horenická Hôrka: 1955–1976 Horenická Hôrka
Horenice: 1773 Horenicz, Horenicze, 1786 Horenicz, 1808 Horenicz, Horenice, 1863–1902 Horenic, 1907–1913 Magasi, 1920–1955 Horenice
Hôrka: 1808 Nemes-Hórka, Zemanská Horka, [Zemanská] Hurka, [Zemanská] Huorka, 1863, 1892–1895 Horka, 1873–1882, 1898–1902 Huorka, 1888 Huorki, 1907–1913 Kiserdő, 1920–1955 Hôrka
Medné: 1773, 1786, 1873–1888, 1898–1913 Medne, 1808 Medne, Medné, 1863, 1892–1895, 1920–1960 Medné

---

1890 Prečín PB/TC trenč. 1979 pričl. o. Zemianska Závada; 1976–1992 pričl. o. Počarová; 1979–1990 pričl. o. Bodiná.
1773 Precsin, Prečin, 1786 Precschin, 1808 Precsény, Přečín, 1863 Precseny, 1873–1902 Precsin, 1907–1913 Soltészperecsény, 1920– Prečín
Zemianska Závada: 1773 Zavada, Zawada, 1786 Zawada, 1808 Nemes-Závada, Zemanská Záwada, 1863 Nemeszavada, 1873–1902 Nemeszávada, 1907–1913 Nemeslak, 1920 Zemanská Závada, 1927–1979 Zemianska Závada

---

1936 Radatice PO/PV šariš. 1964 zlúč. o. Meretice a Radačov do o. Radatice.
1964– Radatice
Meretice: 1773 Sz[ent]-Imre, Mereczicze, 1786 S[ent]-Imre, Mereczicze, 1808 Szent-Imre, Merecsicze, Merečice, 1863–1895 Szentimre, 1898–1913 Sárosszentimre, 1920 Meretice, Merečice, 1927–1964 Meretice
Radačov: 1773 Radacs, Radaczow, 1786 Radácsch, Radačow, 1863 Radáts, 1873–1913 Radács, 1920 Radačov, Radačovce, 1927–1964 Radačov

Priezvisko PEREČINSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PREŠOV, okr. PREŠOV – 3×;

---

Priezvisko PEREČINSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PREŠOV, okr. PREŠOV – 7×;

---

Priezvisko PEREČIOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
NADABULA (obec ROŽŇAVA), okr. ROŽŇAVA – 2×;
ZÁHORIE, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 2×;

---

Priezvisko PEREČI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
NADABULA (obec ROŽŇAVA), okr. ROŽŇAVA – 2×;
ZÁHORIE, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;

---

Priezvisko PREČINSKÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 2×;
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 2×;

---

Priezvisko PREČINSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko REČICA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
TURŇA NAD BODVOU, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;

---

Priezvisko REČIČÁR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 53×, celkový počet lokalít: 21, najčastejšie výskyty v lokalitách:
VYDRNÍK, okr. POPRAD – 8×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 7×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
BREŽANY, okr. PREŠOV – 4×;
MAKOV, okr. ČADCA – 4×;
ŽUPČANY, okr. PREŠOV – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
POPRAD, okr. POPRAD – 2×;
SABINOV, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 2×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 2×;
...

Urbanonymum CESTA KU SMREČINE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BANSKÁ BYSTRICA

---

Urbanonymum SMREČIANSKÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
OKOLIČNÉ (LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ); STARÉ MESTO (BRATISLAVA)

---

Urbanonymum SMREČIANSKA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 4):
NOVÉ MESTO (BRATISLAVA); OKOLIČNÉ (LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ); STARÉ MESTO (BRATISLAVA); VINOHRADY

---

Urbanonymum SMREČINOVÁ UL. v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NOVÁ STRÁŽ (KOMÁRNO)

nárečie: ^{→speex →vorbis}

Blahorečil som vtedy vrabcom ≈ Tenkrát jsem blahořečil vrabčákům
Blahorečil som vtedy vrabcom ≈ Tenkrát jsem blahořečil vrabčákům
blahorečím Pančuchovi, že ma ≈ blahořečím Pančuchovi, že mě
herečiek, a placho ich ≈ hereček, a plaše je
Ja napríklad blahorečím Pančuchovi ≈ Já například blahořečím Pančuchovi
jedna z herečiek na ≈ jedna z hereček na
napríklad blahorečím Pančuchovi, že ≈ například blahořečím Pančuchovi, že
z herečiek na podbrušku ≈ z hereček na podbřišku
...

a blahorečiť mu ako ≈ and bless him like
ako je tento, blahorečil ≈ like this, he blessed
ako je tento, blahorečil ≈ like this, he blessed
mu neprotirečil, lebo všetci ≈ contradicted him, for each
mu neprotirečil, lebo všetci ≈ contradicted him, for each
našich významných herečiek, ktorá ≈ our great actresses, who
súčasne mu blahorečil za ≈ blessed him for giving
súčasne mu blahorečil za ≈ blessed him for giving
...