Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
blahorečiť nedok.
1. kniž. vzdávať chválu, vďaku; velebiť, dobrorečiť: b. osudu, náhode, priateľovi, rodičom
2. cirk. vyhlásiť za blahoslaveného
dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu; d-nie nad chlebom a vínom; d. náhode
chválorečiť nedok. kniž. vzdávať chválu, oslavovať, velebiť, blahorečiť: za to mu budú ch. aj budúce generácie
nárečie -ia s. štruktúrny jazykový útvar (ako forma národného jazyka), ktorým sa dorozumieva pôv. obyvateľstvo na menšom území, dialekt: západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské n-ia, rozprávať n-ím;
nárečový príd.: n-é prvky;
nárečovo, nárečove prísl.
poprečiarkovať -uje, poprečiarať -a dok. distrib. k prečiarkovať, prečiarať: p-l všetky mená
poprečitovať dok. postupne prečítať; i distrib.: všeličo som o tom p-l; p-l si všetky nápisy
prečiarať -a, prečiarkať -a dok. čiarami viac ráz pretiahnuť, poprečiarkovať: p. slová, vety v rukopise
írečitý príd. ‹maď› rázovitý, svojský; rýdzi, čistý, pôvodný: í-é tradície; í-é slová;
írečito, írečite prísl.;
írečitosť -ti ž.
strečing -u m. ‹a› šport. metóda preťahovania svalstva ako kompenzácia jeho nerovnomerného zaťažovania pri športovej špecializácii;
strečingový príd.
blahorečiť p. chváliť 2, žehnať 2
ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomoc • vzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohu • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdravie • zastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban) • zastar. blahodariť (Vansová)
2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačný • byť povďačný • vďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu života • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrti • kniž.: žehnať • velebiť • zvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiu • zastar. blahodariť
chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhy • vynášať • vyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkých • kvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovca • prichvaľovať si • pochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenku • expr. ospevovať • hovor. expr.: spievať • básniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajine • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkov • okiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstaveného • stavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonu • kniž. žehnať: žehnať náhode
2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Boha • kniž.: velebiť • blahoslaviť • blahorečiť • dobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kriste • kniž. zastar. chválorečiť
chválorečiť p. chváliť 2
velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Boha • oslavovať • chváliť • vychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudu • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť • chválorečiť • glorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbách • spievať • hovor. expr. básniť • kniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhy • vynášať • vyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom
žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie • požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželov • prežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva
2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu) • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutie • požehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobro • vzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhode • kniž. velebiť: velebí odvahu ľudu
blahorečiť, -í, -ia nedok. kniž.
1. (komu, čomu) ďakovať; chváliť, velebiť niekoho, niečo, dobrorečiť: b. náhode (Kuk.); Muž blahorečil tej hodine, keď zišiel sa s ňou. (Vans.) Šofér v duchu blahorečí svojmu budúcemu švagrovi. (Heč.);
2. cirk. (koho) vyhlasovať za blahoslaveného
dobrorečiť, -í, -ia nedok. bibl. (komu, čomu) priať, velebiť, žehnať, vzdávať vďaku: Preklínaj tých, čo ti dobrorečia. (Kal.); d. bohu; dobrorečím nebesám (Hviezd.)
chválorečiť, -í, -ia nedok. kniž. zastar. (komu, čomu) vzdávať chválu, oslavovať, vychvaľovať niekoho, niečo: Potomci potomkov našich chválorečiť budú blahej a skvelej pamiatke ich. (Urbk.)
nárečie, -ia str. lingv.
1. súhrn jazykových prostriedkov, ktoré používa istá, územne al. sociálne vymedzená skupina ľudí toho istého národa na dorozumievanie, dialekt: zemepisné, sociálne n-ia, stredoslovenské, západoslovenské n-ia;
2. zastar. jeden z jazykov nejakej jazykovej rodiny (napr. v chápaní Ľ. Štúra);
nárečový príd.;
nárečove/-o prísl.
podrečie, -ia str. zastar. nárečie: Bernolák spracoval podrečie trnavské. (Hurb.)
poprečiarkovať, -uje, -ujú i poprečiarať, zried. i poprečiarkať, -a, -ajú dok. (čo) postupne prečiarknuť (obyč. viackrát): p. slová, riadky; Pisár ho (slovo) poprečiara nezmyselnými haky-baky. (Váj.) Poprečiarkal všetky mená. (Karv.)
(jedna) brečka; (bez) brečky; (k) brečke; (vidím) brečku; (ó) brečka!; (o) brečke; (s) brečkou;
(dve) brečky; (bez) brečiek; (k) brečkám; (vidím) brečky; (ó) brečky!; (o) brečkách; (s) brečkami;
rečitosť ž reč: kdiž rozličné čítaš slowenskú rečitosť, uznáš Slowákuw míť gakégsi reči dosť be 1794
smrečie [-ečie, -ečia, -ieča] s 1. smrekový porast: byl gest rozkaz, ze by tyze poddany yssly do huor smreczje rubat ilava 1634; (žena) prigda pod smryecža k pastyrowy (povedala) p. ľupča 1704; role naše same jarky, hlina, smrečie, bvorina uhrovec 1770 2. smrekové drevo: gedneho czasu gim zhazali z wozow smrečzia blatnica 1644; nam davaju darebne šuštie, smrečie, čo se bojime i doma s nim kurit uhrovec 1770
smrečina ž 1. smrekový porast: krawy pod smrecžinu na polane odlucžowaly p. ľupča 1704; brazdy zeme guž smrečinou zarastaly veličná 1732; swedok w horach a smrečinach (drevo rúbal) liptov 18. st 2. smrekové drevo: kopecz z smrecžiny ucžineny kežmarok 1658 P tpn v Smrečine l. ondrej 1562