Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma

odreagovať dok. odstrániť (niečo psychicky ťaživé): o. v diele svoj pocit viny, o. si komplex;

nedok. odreagúvať -a

// odreagovať sa zbaviť sa niečoho psychicky ťaživého: o. sa čítaním, o. sa zo stresu; citovo sa o. uvoľniť sa;

nedok. odreagúvať sa


reagovať nedok. i dok. ukazovať, ukázať reakciu: r. na zmenu, pohotovo r. na otázku; koža r-je na podráždenie; chem. vstupovať, vstúpiť do chem. reakcie


zareagovať dok. prejaviť reakciu, reagovať: okamžite z. na otázku, dav vzrušene z-l

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odreagovať ‑uje ‑ujú dok.; odreagovať sa
reagovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.
zareagovať ‑uje ‑ujú dok.

reagovať nedok. i dok. (~; na čo) prejavovať, prejaviť reakciu: rýchlo r.; r. na článok zaujímať, zaujať k nemu stanovisko; biol., fyziol. r. na svetlo, na teplo; chem. r. kyslo, zásadito, neutrálne

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveďodvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázkukniž. zastar. vetiťexpr.: odseknúťodvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomralaozvať saohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásilreagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiťkniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušilahovor. zabrať: žiak zabral na všetko

porov. aj povedať1


odreagovať sa zbaviť sa psychickej záťaže • uvoľniť sa: odreagovať sa, uvoľniť sa prechádzkouhovor. expr. vyventilovať sa (odreagovať sa na úkor niekoho): vyventilovať sa na deťoch


ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

4. p. protestovať


reagovať p. odpovedať1, zareagovať


správať sa1 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušnemenej vhodné chovať sakniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestnevystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muždržať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako trebazaobchodiťzaobchádzaťzachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť

2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovaťprejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo

3. p. spravovať sa


zareagovať prejaviť aktivitu, dať odpoveď na istý podnet, popud • reagovať: na výzvu nik ne(za)reagovalhovor. expr.: zabraťchytiť sa: zabrať, chytiť sa na pekné sľuby

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

reagovať, -uje, -ujú nedok.

1. (na čo i bezpredm.) zmyslovou al. duševnou činnosťou odpovedať na nejaký vonkajší popud al. podnet: citlivo, prudko, podráždene, pohotove, okamžite r. na niečo; r. na oslovenie, na urážku, na reči; r. na zmenu; r. na svetlo; Hneď reagoval na každú otázku. (Jes.) Zlostil sa na seba, že takto reagoval. (Zúb.)

2. chem. pôsobením inej látky podliehať chemickej zmene, reakcii


zareagovať, -uje, -ujú dok. (na čo i bezpredm.) zmyslovou al. duševnou činnosťou dať odpoveď na nejaký vonkajší popud al. podnet: Preoblečený sedliak zareagoval na ruské slovo. (Tat.) Keď Ervín nezareagoval, zamĺkol aj on. (Krno)

Morfologický analyzátor

neodreagovať dokonavé sloveso
(ja) neodreagujem VKdsa-; (ty) neodreaguješ VKdsb-; (on, ona, ono) neodreaguje VKdsc-; (my) neodreagujeme VKdpa-; (vy) neodreagujete VKdpb-; (oni, ony) neodreagujú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neodreagoval VLdsam-; (ona) neodreagovala VLdsaf-; (ono) neodreagovalo VLdsan-; (oni, ony) neodreagovali VLdpah-;
(ty) neodreaguj! VMdsb-; (my) neodreagujme! VMdpa-; (vy) neodreagujte! VMdpb-;
(nejako) neodreagujúc VHd-;

nereagovať dokonavé alebo nedokonavé sloveso
(ja) nereagujem VKjsa-; (ty) nereaguješ VKjsb-; (on, ona, ono) nereaguje VKjsc-; (my) nereagujeme VKjpa-; (vy) nereagujete VKjpb-; (oni, ony) nereagujú VKjpc-;

(ja som, ty si, on) nereagoval VLjsam-; (ona) nereagovala VLjsaf-; (ono) nereagovalo VLjsan-; (oni, ony) nereagovali VLjpah-;
(ty) nereaguj! VMjsb-; (my) nereagujme! VMjpa-; (vy) nereagujte! VMjpb-;
(nejako) nereagujúc VHj-;

nezareagovať dokonavé sloveso
(ja) nezareagujem VKdsa-; (ty) nezareaguješ VKdsb-; (on, ona, ono) nezareaguje VKdsc-; (my) nezareagujeme VKdpa-; (vy) nezareagujete VKdpb-; (oni, ony) nezareagujú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nezareagoval VLdsam-; (ona) nezareagovala VLdsaf-; (ono) nezareagovalo VLdsan-; (oni, ony) nezareagovali VLdpah-;
(ty) nezareaguj! VMdsb-; (my) nezareagujme! VMdpa-; (vy) nezareagujte! VMdpb-;
(nejako) nezareagujúc VHd-;

odreagovať dokonavé sloveso
(ja) odreagujem VKdsa+; (ty) odreaguješ VKdsb+; (on, ona, ono) odreaguje VKdsc+; (my) odreagujeme VKdpa+; (vy) odreagujete VKdpb+; (oni, ony) odreagujú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odreagoval VLdsam+; (ona) odreagovala VLdsaf+; (ono) odreagovalo VLdsan+; (oni, ony) odreagovali VLdpah+;
(ty) odreaguj! VMdsb+; (my) odreagujme! VMdpa+; (vy) odreagujte! VMdpb+;
(nejako) odreagujúc VHd+;

reagovať dokonavé alebo nedokonavé sloveso
(ja) reagujem VKjsa+; (ty) reaguješ VKjsb+; (on, ona, ono) reaguje VKjsc+; (my) reagujeme VKjpa+; (vy) reagujete VKjpb+; (oni, ony) reagujú VKjpc+;

(ja som, ty si, on) reagoval VLjsam+; (ona) reagovala VLjsaf+; (ono) reagovalo VLjsan+; (oni, ony) reagovali VLjpah+;
(ty) reaguj! VMjsb+; (my) reagujme! VMjpa+; (vy) reagujte! VMjpb+;
(nejako) reagujúc VHj+;

zareagovať dokonavé sloveso
(ja) zareagujem VKdsa+; (ty) zareaguješ VKdsb+; (on, ona, ono) zareaguje VKdsc+; (my) zareagujeme VKdpa+; (vy) zareagujete VKdpb+; (oni, ony) zareagujú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zareagoval VLdsam+; (ona) zareagovala VLdsaf+; (ono) zareagovalo VLdsan+; (oni, ony) zareagovali VLdpah+;
(ty) zareaguj! VMdsb+; (my) zareagujme! VMdpa+; (vy) zareagujte! VMdpb+;
(nejako) zareagujúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

nereagovať: →speex →vorbis
reagovať: →speex →vorbis
zareagovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor