rebrík m
1. náradie z dvoch žrdí, priečne spojených šteblíkmi slúžiace na lezenie: (inventár) powrazowy rebryk n 1 lietava 1646; žena se stala towaryssem Yudassowym, neb se obesyla wo dwore na rebryku p. ľupča 1679; na dome gest opreny geden dlhy rebryk nemšová 1691; usilowal se Yakob patriarcha geho (Boha) z nebe stahnut, nebo gedneho času widel geden rebrik od zemi ass do nebes dosahugici, na ktereho wrchnem konci Buh oprety bil ms 1749; bez rebrika na wisoke misto nigak newilezeme sj 18. st; pren almuzna sspiny dussy nasseg wyčistuge, almužna rebrik gest až do nebe dosahugjcý sk 1697; oplakawánj hrjchuw ne gináč než gako spogene schody a rebrjky dussy do nebe pozdwihugi vp 1764
2. jasle, rebrina na krmivo pre dobytok: mlinarom, rebriky w mastalyach robiczim, masa den 2 m. kameň 1716; dag lichwe na Sstedry den, postacy za rebryk pohančeneg slamy hk 18. st;
-ový príd: gradationes scalarum: ssprussle rebrykowé; scalaris: rebrjkowy ks 1763;
rebríček
1. dem k rebrík: na kuru rebryček nad hostjnsku izbu geden l. ján 1687; climacis: maly rebryk, rebrjček ks 1763
2. bot rebríček obyčajný Achillea millefolium: k trawe se pričitugj zagacza noha, piperat, zagačj slez, rebriček, moch kob 1666; kdo by z wogska spadol a obrazil se, vel neco na neho upadlo, y stlačilo geho, waritj bukwycj, czekanku, rebriček, gitrocil w piwe, to pytj prospessne gest hl 17. st; achillea: rebryček zelina aneb sto listúw zelina; millefolia, millefolium: rebrjček, tisyc listúw bylina ks 1763
3. mriežka na sušenie škridiel: tam rebryček gedlowy 1; rebryčkow bukowych na wysussany škrydly no 70 dubnica n. v. 1720;
rebríčkový príd k 2: welike moci gest prach werbenowj, pridawa se k nemu rebričkoweho a bukwicoweho prachu, w napogi prigati rta 17. st; aqua millefolii: rebričkowá woda tt 1745