rét rétu m.
ret rtu pl. N rty m.
rét -u m. ‹VM› geol. najmladší stratigrafický stupeň triasu v alpskom vývoji (podľa názvu Švajčiarska, lat. Raetia);
rétsky príd.
ret, rtu, mn. č. rty m. bás. pera: ružové rty (Sládk.); červené rty (Smrek); Môj ret (je) nemý. (Hviezd.); ret ticho zovretý (Rúf.); Dotýkam sa rtami vašich rúk. (Janč.)
rét m nem rastlina používaná na farbenie bot marena farbiarska: Rubia tinctorum: rét aneb mařena (HRK 1773)
ret m pera: ohawnosti gsau Hospodinowy rtowe lžiwy (SP 1696); rty mé Panně prospewugte, Marygi chwálu wzdáwegte (UZ 1722); poljbenj teto nasse gest plesánj srdce, nenj hybánj rtuw, ale pohnutj duchowneg weselosti (SlK 1766-80); čapkatý nos, dolu wisíce čerwené rti, hrbatý chrbet, welke brucho, wikriwené nohi mal (BU 1795)