rieka -y riek ž. prirodzený vodný tok väčších rozmerov: hlboká, široká, rozvodnená r.; ohyb, breh r-y;
riečny príd.: r. štrk, r-a doprava, loď;
riečka -y -čok ž. zdrob.
riečny p. rieka
rieka, -y, riek ž. prirodzený vodný tok väččích rozmerov: široká, hlboká r., čistá r., prudká, pomalá r., rozvodnená r.; geol. ponorná r. ktorá sa stráca v priepustných vrstvách (v krasovej oblasti);
riečny príd.: r. piesok, štrk, r-e ryby z rieky; r-e údolie, r-e koryto údolie, koryto rieky;
riečka, -y, -čok ž. zdrob.
rieka [rie-, ré-, rí-] ž prirodzený vodný tok väčších rozmerov: na wdawek se pridal zhury psanemu Ondrussowy za kapusne zahrady geho za Kysuczu ležycze od Radolskeg rjeki, po rieku na pohrbu budatín 1478 sčl; konope w ryce mocžitj gest zakazano, a ktery bi kolwek to nassel, ma slobodne wodu dolu pusstetj betliar 1610; jest tam potok, budto reka, v kterej se mohu nachazeti tak drobne ryby, jako i pstruhy, ano i lipne likava 1625 u2; ribar w ryece riby lapa kob 1666; réka anebo potok, co prez mesto teče, služj k wiplawowanj nečistoty op 1685; rieka nam tez w chotary priekazku roby, walagicze nam brehy stupné 1770; réka gest woda wždicki plinúca ds 1795; pren ma otec a matka synačka gedneho, sobe welmi mileho, teho když skrze smrt časnu stracugu, hogne rieki slz ze swich oči wiliewagu ms 1749 mnoho, veľa; riečny príd: ryečni rak maly, na predek y na zadek chodya kob 1666; rybi ryčne gsau: wyzyna, gesetr koa 17. st; flumentatus: rečny ks 1763; riečka ž dem: neveduc pak z jakej pričiny, Jej Velkomožnost pani nam takovu cestu zhajuje, že slobodne k našim holiam choditi nelze, nebo takova riečka je zahajena papradno 1673 lp; bol pewní člowek, které okrem ubohég chalupki na brehu malég réčki postawenég, nemal nič ds 1795 P tpn fl. Polireca polerieka 1113 cdsl; Rekche v gemeri 1232 vss; v. Rechke riečka 1282 vso