Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dorobiť dok.

1. dokončiť (robotu), dohotoviť: d. špajzu, d. policu

2. dopestovať, vypestovať: d. obilie, zeleninu, hrozno;

nedok. dorábať -a

---

drobiť nedok.

1. delením tvoriť drobné kúsky (ako odpad): d. chlieb (na odrobinky)

2. rozdeľovať na veľa častí, rozdrobovať: d. majetok

// drobiť sa deliť sa na drobné kúsky: chlieb sa d-í; zem sa d-í rozpadá

---

nadrobiť¹ dok. polámať, pomrviť na drobné kúsky: n. si chlieb do polievky

---

nadrobiť² dok.

1. prirobiť niečo k niečomu, predĺžiť, zvýšiť: n. tyč o pol metra, n. sveter nadpliesť

2. nadpracovať: n. zameškané;

nedok. nadrábať -a

---

narobiť dok. (vo väčšom množstve, s väčšou intenzitou) urobiť, spraviť, porobiť: n. si zásoby, n. chyby, n. dlhov, n. krik(u); n. si starostí, búrka n-la škodu

● veľa rečí nen-í je málovravný; n. viac → škody ako osohu

// narobiť sa

1. vykonať veľa (namáhavej) roboty, napracovať sa: n. sa v domácnosti

2. vzniknúť vo väčšom množstve, utvoriť sa: n-li sa mu vyrážky

● expr. n. sa ako kôň, ako otrok veľa

---

naškrobiť dok. stužiť škrobom, zaškrobiť: n. bielizeň, blúzku

dorobiť ‑í ‑ia dok.

---

drobiť ‑í ‑ia nedok.; drobiť sa

---

nadrobiť ‑í ‑ia dok.

---

narobiť ‑í ‑ia dok.; narobiť sa

---

naškrobiť ‑í ‑ia dok.

---

obrobiť ‑í ‑ia dok.

---

---

---

---

---

---

---

dorábať, -a, -ajú nedok. (čo)

1. končiť, dokončievať robotu, prácu na niečom: d. šaty, topánky; d. stavbu; Dorábajú včerajšiu brigádu. (Karv.)

2. pestovať, získavať pestovaním (najmä o úžitkových rastlinách): d. zeleninu, obilie, cukrovú repu, tabak; d. chlieb, med; d. víno;

3. trochu zastar. vyrábať: d. plátno (Šolt.); Vie dorábať výborné flajstre na vredy. (Kuk.) Priúča sa remeslu — dorábať peniaze (Kuk.) zarábať;

dok. dorobiť

---

dorobiť, -í, -ia dok.

1. (čo) dokončiť robotu, dohotoviť prácu: Obloky dorobili až cez leto. (Kuk.)

2. (čo i čoho) vypestovať: d. kukuricu, d. si vína; d. niečoho nad kontingent; Má kus poľa, kde si chleba dorobí. (Taj.)

3. nár. (čo) porobiť, postvárať: Hľa, i mne čo dorobil skrze to dievča. (Taj.)

4. nár. (čo i bezpredm.) zarobiť (peniaze): Tvoj muž sa ponosuje, že ti nedorobí. (Tim.);

nedok. k 1, 2, 4 dorábať

|| dorobiť sa

1. (čoho) robotou niečo vypestovať: Vycicajú ti zem, ani za päť rokov sa jej nedorobíš. (Taj.)

2. nár. veľa sa narobiť, vyčerpať sa v práci: Na deň sa dorobí (Mara) pri prísnom gazdovi veľa. (Tim.); dorobená dlaň (Tim.) zrobená, upracovaná

---

drobiť, -í, -ia nedok. (čo) krájať, lámať, mrviť, rozbíjať, deliť na drobné kúsky: d. chlieb, zem, kapustu

● zima ho drobí trasie sa od zimy;

opak. drobievať, -a, -ajú;

dok. podrobiť i rozdrobiť

|| drobiť sa deliť sa na drobné kúsky, rozdeľovať sa, rozkladať sa, rozpadať sa: chlieb sa drobí, hornina sa drobí;

dok. rozdrobiť sa

---

nadrobiť¹, -í, -ia dok. (čo, čoho) pomrviť, pokrájať, porezať ap. na drobné kúsky: n. chleba do polievky; Nadrobili ju (kapustu) do sudov. (Jil.)

---

nadrobiť², -í, -ia dok.

1. (čo) predĺžiť, zvýšiť ap. pridaním niečoho, prirobiť k niečomu niečo: Bol to kúsok (dreva), ktorým bola nadrobená noha od kolena. (Hron.)

2. dohnať zameškané prácou nad stanovený čas;

nedok. nadrábať, -a, -ajú

---

narobiť, -í, -ia dok. (čo, čoho) urobiť, spraviť; spôsobiť, zapríčiniť (vo väčšom, veľkom množstve, vo väčšej, veľkej miere): Pokryje i povalu a narobí izieb. (Kuk.) Prachu narobila v izbe. (Tim.); n. krik, hrmot, n. viac škody ako osohu, n. niekomu starosti (starostí), nepríjemnosti (nepríjemností)

|| narobiť sa

1. vykonať veľa práce, veľa robiť, veľa pracovať: Koľko ľudí sa narobí, kým sa z rudy dostane to, za čo sa táto borba podniká. (Hor.) Len tú zimu čo sa im narobila! (Tim.) Máme sa naň narobiť! (Tim.)

2. zried. (čoho) urobiť, spraviť; spôsobiť, zapríčiniť (vo väčšom, veľkom množstve, vo väčšej, veľkej miere): Čo sa nám ten farár už škody narobil za štyri roky. (Taj.)

3. často neos. vzniknúť, vytvoriť sa: Na vode sa narobili bubliny. — Narobilo sa mu okolo očí vrások

dorobiť dokonavé sloveso
(ja) dorobím VKdsa+; (ty) dorobíš VKdsb+; (on, ona, ono) dorobí VKdsc+; (my) dorobíme VKdpa+; (vy) dorobíte VKdpb+; (oni, ony) dorobia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dorobil VLdsam+; (ona) dorobila VLdsaf+; (ono) dorobilo VLdsan+; (oni, ony) dorobili VLdpah+;
(ty) dorob! VMdsb+; (my) dorobme! VMdpa+; (vy) dorobte! VMdpb+;
(nejako) dorobiac VHd+;

---

drobiť nedokonavé sloveso
(ja) drobím VKesa+; (ty) drobíš VKesb+; (on, ona, ono) drobí VKesc+; (my) drobíme VKepa+; (vy) drobíte VKepb+; (oni, ony) drobia VKepc+;

(ja som, ty si, on) drobil VLesam+; (ona) drobila VLesaf+; (ono) drobilo VLesan+; (oni, ony) drobili VLepah+;
(ty) drob! VMesb+; (my) drobme! VMepa+; (vy) drobte! VMepb+;
(nejako) drobiac VHe+;

---

nadrobiť dokonavé sloveso
(ja) nadrobím VKdsa+; (ty) nadrobíš VKdsb+; (on, ona, ono) nadrobí VKdsc+; (my) nadrobíme VKdpa+; (vy) nadrobíte VKdpb+; (oni, ony) nadrobia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nadrobil VLdsam+; (ona) nadrobila VLdsaf+; (ono) nadrobilo VLdsan+; (oni, ony) nadrobili VLdpah+;
(ty) nadrob! VMdsb+; (my) nadrobme! VMdpa+; (vy) nadrobte! VMdpb+;
(nejako) nadrobiac VHd+;

---

narobiť dokonavé sloveso
(ja) narobím VKdsa+; (ty) narobíš VKdsb+; (on, ona, ono) narobí VKdsc+; (my) narobíme VKdpa+; (vy) narobíte VKdpb+; (oni, ony) narobia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) narobil VLdsam+; (ona) narobila VLdsaf+; (ono) narobilo VLdsan+; (oni, ony) narobili VLdpah+;
(ty) narob! VMdsb+; (my) narobme! VMdpa+; (vy) narobte! VMdpb+;
(nejako) narobiac VHd+;

---

naškrobiť dokonavé sloveso
(ja) naškrobím VKdsa+; (ty) naškrobíš VKdsb+; (on, ona, ono) naškrobí VKdsc+; (my) naškrobíme VKdpa+; (vy) naškrobíte VKdpb+; (oni, ony) naškrobia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) naškrobil VLdsam+; (ona) naškrobila VLdsaf+; (ono) naškrobilo VLdsan+; (oni, ony) naškrobili VLdpah+;
(ty) naškrob! VMdsb+; (my) naškrobme! VMdpa+; (vy) naškrobte! VMdpb+;
(nejako) naškrobiac VHd+;

---

nedorobiť dokonavé sloveso
(ja) nedorobím VKdsa-; (ty) nedorobíš VKdsb-; (on, ona, ono) nedorobí VKdsc-; (my) nedorobíme VKdpa-; (vy) nedorobíte VKdpb-; (oni, ony) nedorobia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedorobil VLdsam-; (ona) nedorobila VLdsaf-; (ono) nedorobilo VLdsan-; (oni, ony) nedorobili VLdpah-;
(ty) nedorob! VMdsb-; (my) nedorobme! VMdpa-; (vy) nedorobte! VMdpb-;
(nejako) nedorobiac VHd-;

---

nedrobiť nedokonavé sloveso
(ja) nedrobím VKesa-; (ty) nedrobíš VKesb-; (on, ona, ono) nedrobí VKesc-; (my) nedrobíme VKepa-; (vy) nedrobíte VKepb-; (oni, ony) nedrobia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nedrobil VLesam-; (ona) nedrobila VLesaf-; (ono) nedrobilo VLesan-; (oni, ony) nedrobili VLepah-;
(ty) nedrob! VMesb-; (my) nedrobme! VMepa-; (vy) nedrobte! VMepb-;
(nejako) nedrobiac VHe-;

---

nenadrobiť dokonavé sloveso
(ja) nenadrobím VKdsa-; (ty) nenadrobíš VKdsb-; (on, ona, ono) nenadrobí VKdsc-; (my) nenadrobíme VKdpa-; (vy) nenadrobíte VKdpb-; (oni, ony) nenadrobia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenadrobil VLdsam-; (ona) nenadrobila VLdsaf-; (ono) nenadrobilo VLdsan-; (oni, ony) nenadrobili VLdpah-;
(ty) nenadrob! VMdsb-; (my) nenadrobme! VMdpa-; (vy) nenadrobte! VMdpb-;
(nejako) nenadrobiac VHd-;

robiť ndk
1. konať, vykonávať prácu, pracovať: Matthias Murar pryduce ke mnie pred osmy tidnj, aby robil v mne, zustal toliko do tydne žiar n. h. 1590; ago: czinim, robim, delam vt 1648; ktery towariss plat bere, ten powinnen gest swým náčinjm aneb radem robiti ca 1676; robotnykom, ktery pry muraroch robily, daly sme chleby a masza, d 24 krupina 1684; nech robja giný, ty zahalag sk 1697; murari weru statocne robga radvaň 1707; swedek widel, že (ruka) bila uderena a zapuchla, y to wye swedek, že gu za dobri čas zatim na rucžniku nosil (poddaný), ani robit na ňyu nemohel priekopa 1716; minarom trom, čuo okolo kuchine robili, masa lib 1 1/2 den 6, chleba, piwa den 10 žilina 1718; widim ga, ze tu anj za čtiry roky nebude koncza, gestli takto budeme robit martin 1731; moj muš za mnu prišol, ta mu dali pan šest palic a musol robic na panske ten isty den bertotovce 1786; pomimo panščiny, kteru milostivemu panu našemu robime a vybavujeme, ešte prinuceni sme služebnikom panskym robit turzovka 1798 lp; dobri gazda any k susedu na klebetu s pipku neyde, ale ze swu čeladku roby, pracuge, žeby sskody nemal mik 18. st
• r. ako voly v jarme ťažko, namáhavo: robíme, robíme jako voly v jarme, ver sa narobíme rechtorovi darme pv 18. st; kdo leniwo ge, leniwo roby sin 1678
2. (čo) konať, vykonávať nej. činnosť, zaoberať sa niečím, podnikať niečo, počínať si: muž má ženu swu milowat a kdi nedobre roby, ma gu straffat rw 1702; (Koziarkina nevesta) powedela, že geg mati, totiž Kozyarka, nikdy k neg dobra nebude, pokyal to nebude robit, cžuo ona krupina 1716; u sedzmi dzeny jeszt tvojoho Pána Boha szobota: nyerob tedi śádnu prátzu mca 1750; gag, beda, čuo budeme robit? s. l. 1769; (žena) se pissne, nadherne na modu swetsku nosila, dobre žila a nisst nerobila mik 18. st
• vo výrazoch vyjadrujúcich nesúhlas, zápor, rozhorčenie (obyč. v kliatbach): Marissa, kieho cžerta robiss že taku sskotrpinu pre tu dieru p. ľupča 1691; caecus est furore: newj, co roby od hněwu wu 1750 neovláda sa, nekontroluje sa
3. čo (z čoho) pripravovať z nej. materiálu, zhotovovať, vyrábať, tvoriť niečo: obydwe strany plod robyly l. ján 1480 sčl; Jozef Zlatnyk memu švagrovy gedon prsten robj s. l. 1580 e; opatrownica mleka w mlyečnem sklepe ze smetany maslo robj w bance mutjce kob 1666; aby žaden z mystruw z remesla kragčirskeho nedopusstel se ssatu z dwogakeg materie robity, czo gesli by se ktery dopustil, pod skapanym takoweg roboty ca 1686; pracowite wceli madowiny zbieragu a s nich sladky mad robia ms 1758; geden czlowek falesne dvacatniky robit se opowazil kur 1785–96; (hrnčiari) hlýnu na hrnce sucu kopagu a s neg hrnce robga bukovina 1754
4. čo používa sa ako formálne sloveso a tvorí významový celok s pripojeným substantívom: s. h. njekowu lichwyczku swogu mam, skrze kteru gen by se neczistota robyla trenčín 1702; Gyarmočanga tu larmu a bitku robilj selešťany 1742; jak mi robime ten hréch? mca 1750; baby milé, baby, nerobte klebety pv 18. st
o r. koniec končiť: umrime i mi hréchom, robme konyetz szvim vinóm hps 1752; r. počet účtovať: kdy pan instans stranj swjch dluhuw zo Sskrabak Danielom počet robil, swedek prjtomny bil dražkovce 1729; r. pokoj vyhlasovať mier: začala se turecka wojna a čo wibogowali za tri roky, to wšetko Leopold II. Turkom nawratil, ked pokoy robil, hned gako bol za krala korunowany b. štiavnica 1786 e; r. poníženosť komu ponižovať niekoho: co slissice pan Jeszensky zdaliss ani to rečmy instansowy poniženost nerobil martin 1731; r. posmech z koho, smiech nad kým vysmievať sa z niekoho: aby geden towaris druheho wzdiczky ucztyil a spatne meno nenadawal, negaky posmech z neho nerobil ca 1794; potom (chlapec) vybehl ven, robil nad nimi (ľuďmi) smích pv 18. st; r. prekážku spôsobovať ťažkosti, nepríjemnosti: tenže hostinsky nam prekažku robi, obzvlašte ze statkom vrbica 1772 lp; r. prenasledovanie komu v čom prenasledovať niekoho: pan urednik banowsky welike nam prenasledowany w naboženstwy nassem počal robit bánovce n. b. 1712; r. svedomstvo z čoho: svedčiť o niečom: iz toho sveté piszmo svedomsztvo robi, śe volyáchtoré v nyém verujú, nyikdá se nyeszklámú hps 1752
• r. onucu z koho potupovať niekoho: z ňég potupu, onucu robí, že gu za blázna liďé budú držati bu 1795
5. koho čím, akého, čo z čoho zamieňať, meniť niekoho, niečo na niečo, vytvárať z niekoho, z niečoho niečo, niekoho: pane bratre, wed ony (vojaci) was nepowedugu, zeby ste wy lihaly, ale že gim ge to dywno, že gich recžy mesto nedate, ale gakoby ste wy gych chtely cziganmy robity laclavá 1686; rownim spusobem aby sebe (tovariš) z robotnich dny swatek nerobil, nezahalal ca 1794; zdaliss gsi pri spowedi ginych winnych nerobil, pričinu hrichu tweho na bliznych neskladal? mk 18. st
6. čo (komu) spôsobovať, zapríčiňovať niekomu niečo: prosym, gestly by neweste krywdu robyla dyewka spolu tatom, aby welebny magestrat besz pokuty nenechal krupina 1690; setko to opilstwo robi radvaň 1705; ty gsy bratu stricznemu Mihalowy nocznim časem chmeliny wipasol, aj po wsseczkich kapustach sskodu robil s. l. 1711; neplač, milá, neplač, nerob si v srdci žial pie 18. st; gag, prosim tia, zanechag tak, gesscže ti dam geden turak, nerob racži hanbu wiecži pas 18. st
• r. krátosť komu: krivdiť niekomu: urednika tohoto a klučara jestli tu na meste nechate, my puste dediny musime nechati, nebo nas velmi sužuji a velku kratost robia (nám) jabloňovce 1650 lp;
-ievať [-ie-, -í-] frekv k 1: nedaleko mostu stareho bola Ssomogyho zahrada a nyektery sme z nas y robywaly w tich zahradach trenčín 1613; pri tich wapeniczach take sem robiwal v. zálužie 1617–19; pokud žatwa a hrabačka yaryn panskych bola, robiewali (poddaní) gako se gjm rozkazalo turany 1716; (poddaní) k panu Kubiny prisluchagicy zritka aneb nikda po dwa dny robgewagu bukovina 1784; k 2: powysse tich zahrad som ya czastokrat chodywal okopawat zele do zahrady pana Symundeakoweg a gyne roboty som robywal trenčín 1613; keď ty chceš k nám chodievati, musíš múdro robievati rl 17. st; nebudem giž robit, gako sem robiwal, že bich s towarissmi ku tobe chodiwal zl 18. st; k 3: takowj most podanj hradocky robywaly a poprawaly dovalovo 1766; pre pansku potrebu šteky do wynicz suce robgewagu zázrivá 1770; k 6: w sjati, lukach, ano i w horach ze zlosti a samopassij welike sskodi se robgewagu b. bystrica 1778; bil nekďe welký nedweď (:medweď:), který w kozách, owcách mnoho škodi robíwal bu 1795;
robiť sa
1. (s kým) diať sa, stávať sa, uskutočňovať sa: slissal (som) kryk w dome panskem a newedel sem, czo se w dome roby p. bystrica 1562 e; Jano, ti si blazen, ze ty idjess, uwidiss, czo sa budje s namj robit veselé 1748; čo sa tuto robj? blr 18. st
• čo/čože sa vám robí? čo vám je, čo je s vami?: co sa wam roby, nebo sme niyakowu kriwdu, any sskodu nykomu nedelalj krupina 1643; czože se wam robj, vž sa wolj poratane s. l. 1774; ey, nech sa cžerty melu, ga nedbam nisst, nech sa roby, cžuo chce diviaky 1736 nech je akokoľvek
2. vznikať, vytvárať sa: sskodi skusugeme od nahliwjch dessduw, skrz ktere w rolach a winohradoch wimoli se roba suchá n. p. 1768
3. kým, akým tváriť sa, predstierať, stavať sa do úlohy niekoho: ten twug hospodar welmj se wizdwihol, negmudregssim se roby zvolen 1642 vystatuje sa; swedek dobre znal pana otcza, ktery mywal swoge obydlenya w dedine Iwanczyneg wsy a wzdycky se zemanom pred lydmy statecznymi robil h. šúr 1703; jeden pak z slobodniku tych i zemanem se robi (nitra) 1731; kdo se nasilu chte w chotary urecitim panom robity, to se nemuze any ode mna, any od podanich dopustity, ale dobrim a krestanskim spusobom bez obrazeny prykazanj boskeho musy se oddalitj a nedopustitj turie 1751;
-ievať sa [-íva-] frekv k 3: nenis’, nenis’, jak si sa robíval, nenis’, nenis’, jak sa robíš ad 18. st

---

rozdrobiť dk čo rozmrviť, rozdeliť niečo na menšie kúsky: refringere ungvium mucronem: paznochsti rozetrjti, rozdrobiti ks 1763; distringere in minara frusta vel pulverem: rozdrobiti pd 18. st; wezmi 3 wagca kačičie a vwar ge dobre a potom z nich wezmi žltkj a rozdrob ge rg 18. st;
-ovať ndk
1. rozmrvovať, rozdeľovať niečo na menšie kúsky: concido: rozdrobugem, kusugem, na kusy ďeljm ks 1763; artuo: po častkach rozdrobugi ld 18. st
2. čo rozkladať niečo: wlasky koper u wine warenj a pitj rozdrobuge ledwinni kamen rn 17.–18. st;
rozdrobiť sa rozmrviť sa, rozpadnúť sa: mlynar bezel k tomuze Yanowy Marykowskemu nayprw sanistru z chljebem, kteru mu z ruku wytrhel, geho bel, pokud se wsseczek chljeb w teg sanistre rozdrobyl ilava 1634; pren prjklad su nam tegto wecy Donatistowe, ktery na mnohe kuski se rozdrobyli pp 1734 zanikli

---

rozrábať p.
rozrobiť

---

rozrobiť dk
1. čo začať robiť, rozpracovať niečo: facta reficere: rozrobiti pd 18. st
2. čo s čím rozmiešať, rozpustiť niečo v nej. tekutine: wezma žlutu hlynu, rozrob z wodu, nech bude nečo hustegssy než kwasnice, teg namaža na ssatu, prywaž na opuchlynu hk 18. st
3. čo upraviť pôdu klčovaním na pestovanie plodín, vyrobiť: na tom laze toliko hora bila a Duro Bobal z hori ten las rozrobil očová 1691; priloch na winiczu rozrobeni gest čajkov 1724; pokud gu (hoľu) pani Caližiusska držala, nagwicz predoznamene kossariska (s) salassmy a z mrazniczjamy rozrobili (Sklabinci) belá 1779
4. čo (na čo) prerobiť niečo, spracovať niečo (na niečo): dali zme tri ssini na pastiernu, na latowie klincze rozrobity krupina 1706; moga žena ze swich penezy zaplatila za striberne kariky, ktere sem dal na gomby rozrobit benice 1764;
rozrábať ndk k 3: to wiem, že Krnissowania toliko od ssiesti nebo siedmj roki pocžali orat a rozrabat (tieto zeme); wedia-li, od kolko rokou na temto wrchu pocžalj rozrabati kopanice krupina 1642; (svedok) gineho nicz (nevie), toliko to, že pri teg luce salasse robiewalj, kdežto zatim Palko Mateg rozrabal (lúku) turiec 1672; wge-ly swedok, že Belopotočanja panske role w Lubochnj s takowich sem za wrch do swogho zapasaly a tam salassmy rozrabaly ružomberok 1776;
rozrobiť sa (o ohni) zapáliť sa: incalescere opere: rozrobiti se pd 18. st

---

spolurobiť ndk spoločne s niekým pracovať, robiť: collaboro: spolúrobjm, spolúpracugem ks 1763

dorobiť_1 dorobiť_2 drobiť_1 drobiť_2

narobiť: ^{→speex →vorbis}

---

nerobiť: ^{→speex →vorbis}

---

neurobiť: ^{→speex →vorbis}

---

podrobiť: ^{→speex →vorbis}

---

robiť: ^{→speex →vorbis}

---

urobiť: ^{→speex →vorbis}

---

vyrobiť: ^{→speex →vorbis}

---

zarobiť: ^{→speex →vorbis}

a dorobí si tú ≈ a dodělá si tu
dorobil svoju prácu a ≈ dodělali svou práci a
Dorobíme teda dnes tristú ≈ Doděláme tedy dnes třístou
dorobí si tú veterinu ≈ dodělá si tu veterinu
keď sa dorobí a ≈ když se vypěstuje a
kožušník ; tak už dorobil ≈ kožišník ; tak už dodělali
som vo Photoshope dorobila ≈ jsem ve Photoshopu dovyrobila
už dorobil svoju prácu ≈ už dodělali svou práci
...

a dorobiť koniec, ale ≈ and an ending, but
a drobia sa, no ≈ and crumble, and the
čo narobil v jeho ≈ it made in his
čo ste narobili, vy ≈ what you've done, you
nám narobil veľa starostí ≈ gave us great frights
sa drobí a potom ≈ is crumbled and then
si narobil nepriateľov vo ≈ made enemies in the
som vám narobila problémy ≈ the trouble I've caused
...