Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst priezviská

rod -u m.

1. rad, spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, pokolenie: starý r., šľachtický r.

2. odb. zákl. jednotka v prvotnom polit.-ekon. systéme

3. zool., bot. systematická jednotka zahŕňajúca najbližšie príbuzné druhy živočíchov al. rastlín

4. pôvod (význ. 2): bola zemianskeho r-u; je r-om Slovák

5. narodenie, zrod: je nadaný od r-u

6. lingv.: (gram.) r. gram. kategória vyjadrujúca príslušnosť podst. m. do jednej z troch zákl. skupín: mužský, ženský, stredný r.; slovesný r. gram. kategória vyjadrujúca vzťah slovesného deja k jeho východisku a k podmetu;

rodový príd. k 1 – 3, 6: r-é tradície, r-é zriadenie; r-é znaky; r-é prípony

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rod ‑u m.; rodový

generácia 1. biologicky a časom zrodenia príbuzná skupina jednotlivcov • pokolenie: generácie, pokolenia včielpotomstvo: vychovávať potomstvozastar. al. expr. koleno: rodina z deviateho kolena

2. potomci jednej dvojice rodičov • pokolenie: v dome bývajú dve generácie, pokoleniarod (spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov): je to starý rod

3. vrstva ľudí spojených vekom, zmýšľaním, činnosťou • pokolenie: mladá generácia, povojnové pokolenie


národ 1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou, psychikou • odb. etnikum (národné spoločenstvo): európske národy, etnikákniž. plemeno: slovanské plemenápoet. rodzastar. al. expr. nácia

2. p. ľud 1 3. p. ľudia


pohlavie 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích) • rod: dieťa mužského pohlavia, rodu

2. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo • pohlavný orgánprirodzenieohanbierodidlá (ženské pohlavie)


pôvod 1. začiatok existencie, vzniku niečoho • kniž. proveniencia: vykopávky náradia domáceho pôvodu, domácej provenienciegenéza: genéza človekaprameňzdroj: prameň, zdroj príjmov

2. spoločenská, národná a iná príslušnosť • rod: otec je pôvodom, rodom Nemec


rod 1. spoločenstvo potomkov jedných prarodičov • pokolenie: panovnícky, šľachtický rod; panovnícke, šľachtické pokolenie; ľudský rod, ľudské pokolenierodina: pochádza zo starej zemianskej rodinykniž. plemenokniž. al. zastar. plemä: zradiť svoje plemenokrv: potomok z jeho krvidynastia (panovnícky rod): dynastia Habsburgovcovzried. rodostrom (F. Hečko)

2. p. pôvod 2 3. p. národ 1 4. p. pohlavie 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rod, -u m.

1. rad jednotlivcov, potomkov (živých i mŕtvych) pochádzajúcich z jedného predka, pokolenie, rodina v širšom zmysle: starý, slávny, bihatý, chudobný r., kráľovský, panovnícky, šľachtický, zemiansky r.; známy, vznešený r.; hudobnícky r.; Prišiel Martin Hvaliar, hlava rozvetveného gazdovského rodu. (Min.) Vtedy som sa s ňou oženil, lebo bál som sa, že mi rod vykape. (Dobš.); biol. pud zachovania r-u

zastar. byť v r-e (Čaj.) v príbuzenskom, rodinnom vzťahu;

2. základná spoločenská jednotka v prvotnej pospolnej spoločnosti ako spojenie pokrvných rodín: slovanské r-y; A spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť. (Chal.)

3. bás. národnosť, národ: slovenský r. (Chal.); láska k r-u; služba r-u (A. Mat.); najlepší synovia nášho r-u (Fr. Kráľ); pren. ľudský r. ľudstvo;

4. skupina jednotlivcov vyznačujúcich sa určitými spoločnými znakmi: Je z rodu najtvrdších bojovníkov. (Laz.) Bol z rodu tých, čo sa dotýkajú hviezdnych ciest i hlboko sú vkorenení do rodnej zeme. (Štítn.);

bot., zool. jednotka v klasifikácii rastlín a zvierat nadradená druhom, ktoré majú niektoré spoločné znaky;

log. pojmu nadradená trieda (trieda vyššia v pomere k druhej);

5. pôvod (spoločenský, rodinný, podľa miesta, krája, národnosti ap.): byť nízkeho, vysokého r-u; hrdý r., roľnícky, sedliacky, robotnícky r.; r-om Slovák, Čech; Mať jej je z druhej dediny rodom. (Tim.) Matku som mala rodom pohanku. (Stod.) Mamička je zemianskeho rodu. (J. Chal.)

6. narodenie, zrod obyč. v spojení od rodu a) od narodenia; b) od prírody: sirota od r-u; Od rodu sa učím chodiť po horách. (Taj.) Bol od rodu trocha nasprostastý a aj hluchý. (Taj.) Od rodu bola do učenia lenivá. (Taj.) Ravasy bol oplan, a to oplan od rodu. (Lask.)

7. gram. jedna z gramatických kategórií podst. mien: mužský, ženský, stredný r.; prirodzený r. zhodný s rozdielmi pohlavia (mužský, ženský); gramatický r. založený na určitých gramatických príznakoch (pádových koncovkách a zhode);

8. gram. slovesný r. gramatická kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k podmetu: činný r. vyjadrujúci slovesné deje, ktorých činiteľ al. nositeľ je podmetom vety; trpný r. vyjadrujúci slovesné deje, ktorých činiteľ al. nositeľ nie je podmetom

Morfologický analyzátor

rodiť nedokonavé sloveso
(ja) rodím VKesa+; (ty) rodíš VKesb+; (on, ona, ono) rodí VKesc+; (my) rodíme VKepa+; (vy) rodíte VKepb+; (oni, ony) rodia VKepc+;

(ja som, ty si, on) rodil VLesam+; (ona) rodila VLesaf+; (ono) rodilo VLesan+; (oni, ony) rodili VLepah+;
(ty) roď! VMesb+; (my) roďme! VMepa+; (vy) roďte! VMepb+;
(nejako) rodiac VHe+;

rod podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) rod; (bez) rodu; (k) rodu; (vidím) rod; (o) rode; (s) rodom;

(dva) rody; (bez) rodov; (k) rodom; (vidím) rody; (o) rodoch; (s) rodmi;

rod m
1. spoločenstvo všetkých potomkov, pokolenie: Jósef bivsi szútzi z rodu Dávid králya mál se sztavitz do toho városa hps 1752; Pán trpézliwy, ktery se pomstwjss pre hrjchi otcúw nad synama do tretjho y sstwrtého rodu kb 1757; prislibil Pan Buch Abrahamowy patriarchowy, že geho rod welice powissi a zwelebi ms 1758; genus: rod, pokolenj ap 1769; ssweydskych blr 18. st; genealogus: hystoriu rodu znagicy ld 18. st; pren prissli králi od wýchodu, klaneli se tomu rodu cc 1655 narodenému dieťaťu
o r. človeka, ľudský r. ľudské pokolenie: ňe ona (matka) dala gym (deťom) dussu a žiwot, aňy údy nespolčila, než stworytel sweta a rodu čloweka čynitel pp 1734; species humana: lidsky rod ks 1763
2. rodina (v užšom i širšom zmysle), príbuzenstvo: nema zaden s toho vreku kupeneho wycze bantowaty, any prekazaty z pokrwnikow tych aneb rodu gakowehokoly y dietok pozustalych sliače 1598; gestlize bi snad nekdi do richtarstwi na czize lidi prichazet mielo, abi predcze z rodu a krwi gegich neschodilo, pro lepssi gistotu zapsano gest do knihi žilina 1617; ponewacz se tehda dobre pan nasseho rodu zaryekol, any my z geho rodu do nasseho rodu dceru giss nezadame štítnik 1692; familiam optimam occupavit: w dobrem rodu se oženil ks 1763; (tovariš) hodnowerne wiswecženy, že z pocztyweho rodu pochaza, proukaže ca 1764; nebudeš ma, než budeš bratríčkova, predca v mojem rode budeš, frajerečko moja! ad 18. st
3. pôvod (spoločenský, náboženský, podľa miesta ap.): tento pritomny zločinec Jakub Kosnor, rodem z Podkonic do vezeni tohoto mesta vrchnosti se dostal b. štiavnica 1670 cm; o tom povedoma gest fatens, že Jankovits Mikloss sedlaczkeho rodu gest jasenica 1704; byl jména pekného, Jánošík rečený, rodu jen sprostého, junak velký, silný asl 1781; Jakub Horner, rodem katolik kur 1785–96; (národy) byli podle mnohých zdánj wssichni slowenského rodu sh 1786
4. národnosť, národ: natio: národ, rod gednég zemi, lid gedného rodu ks 1763; velkú chibu trpá Slováci, kďiž totižto aňi svého rodu ňeznajú br 1785
5. rodenie, pôrod: gak Panna počala, Panna porodjla kwýtka vsslechťileho, kmen čistý zustáwa, any matce tým rodem čistoťi vbýwa cc 1655; baptismus: krst, kupel, nowého rozenj, rodu wu 1750; genitalis: k rodu služjcy, čo k porodu náležj, na roďenj súcy ks 1763; colostrum: prwnj mléko po rodu, mlezywa grp 1771
o list od r-u adm rodný list: Ondrassowj Trenchanskemu poruczeno gest, abi list od rodu prinesl žilina 1621
6. skupina jednotlivín zhodujúcich sa v istých podstatných znakoch; biol zákl. jednotka používaná pri systematike živočíchov a rastlín: ptáci hltawy gsu: kana, krssak, ptak z rodu yastrabyeho kob 1666; s takowychto lydy rodu, ktery bez pomoczy spowedelnika, bez swátosty pokány, domniwagú se, že snadné odpussteny hrychúw obsáhnu pep 1770; osy a čmele gsu take wčely, ale nge rodu wcelneho; koňe podle rozdilu gegich rodu ag rozlični hrdzeni hlasu widawagj; wčasne owoce dostanes, gestli prutiki do sweho rodu stromkow zassťepiš, hrušku do hrušky, sliwu do sliwky pr 18. st
7. pohlavie: muliebre et virile secus: žensky y mužsky rod ks 1763; mulica gest howado od kobili a osla splodene, gest pak obogj rodu samec a samica pr 18. st; wiber samcow a samičky, rod pak gegich lahko možeš rozeznati sn 1772
8. gram gramatická kategória podstatných mien: gména mužů gsau mužskýho rodu; rod gest trognásobný: mužský rod (masculinum genus), ženský rod (faemininum genus), nižádný rod (neutrum genus) dm 1780;
-ový príd k 1: genitivus: rodowy ks 1763; k 4: gentilis: z gedného národu pocházagjcy, národowy, rodowy ks 1763

Rod_1 Rod Rod_2 Rod
rod
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) rod
G (bez) rodu
D (k) rodu
A (vidím) rod
L (o) rode
I (s) rodom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) rody
G (bez) rodov
D (k) rodom
A (vidím) rody
L (o) rodoch
I (s) rodmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ROD sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 23×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
LEDNICKÉ ROVNE, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 10×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 2×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
HORENICKÁ HÔRKA (obec LEDNICKÉ ROVNE), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 1×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 1×;
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 1×;
ZLATOVCE (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor