roh1, -u (zried. i -a) m.
1. tvrdý, obyč. dutý výbežok rozličnej podoby, vyrastajúci na čele niektorých cicavcov a na nosovej kosti nosorožcov: volský, volí, kravský, baraní, kozí r.; rovný, krivý, zahnutý r.; Rysuli už jedenásta obrúčka zakladala sa na rohoch. (Taj.) Vola lapajú za rohy a človeka za slovo. (Kal.); pren. expr. Ondro nemal ani roha na odovzdanie (Heč.) ani jeden kus dobytka.
● hovor. tvrdý ako r., stvrdnúť, zamrznúť ako r. veľmi; expr. tma ako v rohu úplná; hovor. expr. narástli mu r-y spyšnel, stal sa neprimerane sebavedomým; mať r-y veľa si o sebe myslieť; ukázať (svoje) r-y ukázať sa v pravom svetle, v pravej podobe; dvíhať r-y prejavovať sebavedomie, stavať sa sebavedomým, pyšným; hovor. posmeš. pristane mu to ako svini rohy vôbec mu to nesvedčí, nepristane; oblámať, zlámať niekomu r-y skrotiť niekoho; hovor. zried. nastaviť niekomu r-y klamať, podvádzať (manžela);
2. primitívny nástroj na trúbenie vyrobený z rohu (obyč. volského), trúba: lovecký, pastiersky r.; Pastierik koziar trúbil na roh. (Fel.) Z volského rohu hučí i do uličky. (Ráz.); hud. lesný, anglický r. a) koncertný plechový hudobný nástroj; b) druh organového registra;
3. zastar. nádoba majúca podobu rohu: Z plného roha medovinu pili. (Vaj.)
● r. hojnosti prameň, žriedlo, symbol hojnosti: Peniaze sa sypali ako z rohu hojnosti. (Vaj.)
4. predmet pripomínajúci svojím tvarom roh: Držal v dlani drevený roh pluha (Gab.) držadlo na pluhu, kľaču. Hodil mu kameň do hlavy, že mu hneď roh navrel. (Šolt.); pren. bás. Na rohu mesiaca si večer vytrubuje. (Rúf.); anat. r-y miechy výbežky šedej hmoty, ktoré sa objavia pri priečnom reze miechy;
5. neodb. rohovina: kopytný r.; Pavo sa ohrýzal, že mu je podsebný (kôň) bosý, že si roh rozrazí (Jégé) kopyto.
6. nár. (obyč. v mn. č) dlhý kus dreva (i okresaný), brvno, žrď: Vybrali z nich (z hŕb dreva) niekoľko menších rohov, ktoré bolo ľahšie popíliť. (Jégé) Nosili na pleci menšie i väčšie rohy dreva. (Kuk.)
roh2, -u m.
1. ostrá, končitá časť plochy al. telesa utvorená jej (jeho) stranami, okrajmi, hranami: r. výkresu, r. knihy, r. stola; r-y vreca, šatky, zástery; r. novín, r. škatule; rohy šlabikára (Skal.); Rohy krížnych a tylových ručníkov nik nevyšil tak krásne. (Zgur.);
geom. bod, v ktorom sa zbiehajú, stýkajú dve strany mnohouholníka al. hrany mnohostena, mnohohranu, vrchol: r. trojuholníka, r. kocky, kvádra;
2. nárožie: r. domu, r. ulice; zastať na r-u, postaviť sa na r. (ulice); r. humna (Jégé); Štebotali (Samo a Zuzka) za rohom. (Taj.) Vietor hvízdal o rohy kaštieľa. (Vaj.) Poľan zabočil rovno do hostinca na rohu námestia. (Fr. Kráľ)
● hovor. expr.: (zastaviť sa, stretnúť niekoho ap.) na každom r-u všade; veľmi často; zahnúť za r. ujsť, stratiť sa, zmiznúť;
3. priestor miestnosti al. priestranstva ohraničený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, múrmi ap., kút: r. izby; r. povaly (Ondr.); V pravom rohu medzi oblokmi (bol) stolík. (Taj.) Vo dvoch rohoch a pri stene s oblokmi tiesnil sa nábytok domácich. (Tat.); r. dvora (Karv.); r. ihriska (Gab.); Zastal ako prikovaný na rohu jačmeniska. (Skal.); šport. pravý, ľavý (horný, spodný) r. (brány);
4. šport. slang. rohový kop (vo futbale); rohový hod (napr. v basketbale)