roveň -vne ž. kniž. rovina (význ. 1): za riekou je široká r.
● kniž. byť, stáť na r-i s niekým, niečím mať tú istú cenu, hodnotu; stavať, klásť niekoho, niečo na r. niekoho, niečoho, niekomu, niečomu rovnako hodnotiť
roveň p. rovina 1
rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý kraj • nížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížina • planina (vyššie položená rovina): náhorná planina • pláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláne • plošina (rovná krajina): krasová plošina • plocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plocha • kniž. roveň: za mestom je široká roveň • kniž. plató • zastar. rovnina (Horal) • zried. pláňava (Hviezdoslav) • kniž. zastar. raveň
2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2
vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať sa • urovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnali • narovnať sa • vystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrel • povyrovnávať sa • pozarovnávať sa • pourovnávať sa • ponarovnávať sa • povystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)
2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveň • dostihnúť • dohoniť • dobehnúť • dohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších
3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovať • hovor.: vyúčtovať • porátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnými • fraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účty • fraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sa • zmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmierili • skoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncoval • nespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa
roveň, -vne ž.
1. kniž. rovina: Chotár sa k východu vyrovnáva, za potokom je široká roveň, oráčiny, nerozorané medze. (Tal.) Tam v doline vidno ešte širšiu roveň a po nej tečie Váh. (Ráz.-Mart.) Šiel zasa cez hory a doly, rovne a lesy. (Dobš.)
● byť, stáť na r-i (s niekým, s niečím) mať tú istú cenu, hodnotu, vyrovnať sa niekomu, niečomu: (Mŕtvi) sú do podania nového revízneho spisu na rovni so živými. (Jes.); stavať sa, postaviť sa na r. niekoho, niečoho (niekomu, niečomu, s kým, s čím) vyrovnávať sa, vyrovnať sa v hodnote, cene, postavení, dôležitosti ap. niekomu, niečomu, s niekým, s niečím: Zbúrala staré múry medzi sebou a pánmi a postavila sa im na roveň. (Barč); stavať, klásť, postaviť niekoho, niečo na r. niekoho, niečoho, niekomu, niečomu rovnako hodnotiť, ohodnotiť niekoho, niečo s niekým, s niečím, pripisovať, pripísať niekomu, niečomu rovnaký význam, rovnakú dôležitosť: Zdalo sa, že tých dvoch na jednu roveň stavala. (Zgur.) Hádam nechceš stavať Žida na roveň Chaldejcovi. (Fig.)
2. arch. človek rovný druhému v určitom vzťahu (vekom, záujmami, vzdelaním ap.): byť (nebyť) niekomu r.; hľadať si r. (svoju r.); Mladý mladému hneď uverí, roveň k rovni sa hneď pripojí. (Kal.) Roveň svoju nenachodí nikde (Dobš.) seberovného.
(jedna) roveň; (bez) rovne; (k) rovni; (vidím) roveň; (hej) roveň!; (o) rovni; (s) rovňou;
(tri) rovne; (bez) rovní; (k) rovniam; (vidím) rovne; (hej) rovne!; (o) rovniach; (s) rovňami;
roveň I. predl s g na úrovni, zarovno: mezitjm bolest wassj to negwjc wzňecuge, že po zaugetjch cestach, ktere k lesum do njchžto obidlenj swe gste preneslj, cesta aby rowen brehu morskeho zustala pt 1796 II. ž 1. rovina: planities: rowen, rownina dsl 18. st 2. rovnakosť, podobnosť: • nemať r. čomu nemať páru v niečom, nevyrovnať sa niečomu: Nabuchodonosor město Jerusalemské na hromadu kámenúw obratjl, spolu y s tým nadherným chrámem bozským, kterému swět rowen nemgel prw 1780 3. mat rovnica: znak rownosty ge = klade sa mezy dwa rowne počty a wyreče sa skrz rowen 1 zlatý = 20 grossom prp 1780 P tpn Rowne 1471, Rownye 1475 lednické rovne; v Rovny bukovina 1544