deliť, -í, -ia nedok.
1. (čo) nejaký celok členiť na diely, rozdeľovať na čiastky: d. niečo na polovicu, napoly, na dve časti, na kúsky;
2. (čo, koho) triediť, zaraďovať: d. niečo na skupiny; d. tovar podľa akosti, d. výrobky podľa druhov; mená delíme na podstatné a prídavné; d. ľudí na dobrých a zlých;
3. (čo komu, medzi koho i medzi kým) rozdeľovať, rozdávať: d. dary, peniaze, d. korisť medzi sebou; d. majetok medzi dedičov;
4. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať (najmä o priestore al. čase): hranice delia národy; veľká vzdialenosť nás delí od rodiska; pitvor delí kuchyňu od izieb; Minúty nás len delili od krásnej slávnosti. (Stod.)
5. (čo čím i bezpredm.) vykonávať jeden zo základných počtových úkonov, určovať, koľkokrát je obsiahnutý deliteľ v delenci: d. desať piatimi; dvanásť delené (nie „deleno“) štyrmi;
opak. delievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2, 3, 4 rozdeliť, k 1, 2, 3 i podeliť, k 4 i oddeliť
|| deliť sa
1. členiť sa na diely, rozdeľovať sa na čiastky al. na skupiny: bunky sa delia; d. sa na dvoje, na dve polovice, napoly, d. sa na tri čiastky, skupiny, zložky; slovo sa delí na slabiky; kraje sa delia na okresy; ľudstvo sa delí na päť plemien;
2. rozchádzať sa, oddeľovať sa: Došli pod akýsi briežok, kde sa delili cesty. (Fig.)
3. (s kým o čo; s čím) rozdeľovať si niečo medzi sebou; mať podiel v niečom: d. sa (s niekým) o majetok, o výnos, o korisť, o moc; d. sa o niečo rovnakým dielom; Delili sa všetci pospolu, celá dedina o jednotlivé radosti a starosti. (Jil.); pren. Prejde do tretích susedov deliť sa s ovcami (Tim.) kradnúť ovce;
opak. delievať sa;
dok. k 1, 2, 3 rozdeliť sa, k 1, 3 i podeliť sa, k 2 oddeliť sa
rozdeliť, -í, -ia, rozk. -deľ dok.
1. (čo na čo, čo do čoho) nejaký celok rozčleniť, porozdeľovať na dve al. viaceré čiastky, na dva al. viaceré diely: r. niečo na dve, tri atď. časti, skupiny, do dvoch, troch, niekoľkých častí, skupín; r. niečo na dvoje, na troje; r. niečo na úseky, do úsekov, na dielce, do dielcov; r. slovo (na slabiky); Rozdeľte ju (sumu) na menšie kúsky. (Kuk.) (Bešeňová) bola rozdelená na tri časti: hornú, dolnú a prostrednú Bešeňovú. (Kal.) Prihladila mi vlasy nad čelom, ktoré som mala rozdelené cez prostriedok na cestičku. (Fig.)
2. (čo, koho) roztriediť, zatriediť, porozdeľovať (podľa určitého kritéria, podľa určitej zásady), klasifikovať: r. látku, materiál; r. niečo, niekoho na skupiny, do skupín, na druhy; Nakoniec zostali tí, ktorí si dobrovoľne nikam netrúfali. Tých rozdelili. (Taj.)
3. (čo; čo komu, medzi koho i medzi kým) porozdeľovať, podeliť, poprideľovať, prideliť: r. majetok, dedičstvo medzi dedičov, r. zisk, peniaze; r. poštu, balíky; r. úlohy, prácu; Ona všetky by rozdelila deťom. (Al.) Majú rozdeliť podiely dvom synom a dcére. (Jégé)
4. (koho) oddeliť, rozlúčiť, odlúčiť, rozdvojiť: Pre istotu možno tých pätnásť mužov rozdeliť do predného a zadného dvora. (Jégé) Taký je beh života: zviedol nás na krátky čas a rozdelil možno naveky. (Kuk.) Dvojitá cesta ich rozdelí. (Sládk.) Rozdelila ramenami dlhé ratolesti smutnej vŕby (Vaj.) rozhrnula.
5. (čo) rozvrstviť, rozložiť (rovnomerne), zadeliť: r. sily na celý čas (v práci, v zápase, v behu ap.); Tajomstvom práce na mlynici je rozdeliť si prudký pohyb na pomalý a vydržať s ním celý deň. (Ondr.);
nedok. rozdeľovať, -uje, -ujú i deliť
|| rozdeliť sa
1. rozčleniť sa, porozdeľovať sa na dve al. viac častí, skupín ap.: r. sa na dve skupiny, na dva tábory; r. sa na dvoje, na troje, napoly, na dve polovice; každá mladá bunka rozdelí sa na dve nové bunky;
2. (s kým o čo i bezpredm.) podeliť sa: Usiluje sa rozdeliť sa s nimi o svoje skúsenosti a znalosti. (Zúb.)
3. rozísť sa, rozdvojiť sa, rozlúčiť sa: V úzkej chodbičke sa deti rozdelia. Nižšie tri ročníky vojdú napravo. (Ráz.-Mart.) A hoc sa i r. 1848 rozdelili (Dobšinský uchýliac sa domov a Botto do Pešti na inžiniersky kurz), žili v priateľstve až do smrti. (Vlč.);
nedok. rozdeľovať sa