rozkladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) klásť, ukladať, rozmiestňovať, umiestňovať, dávať jednotlivé veci, predmety (obyč. na väčšiu plochu) vedľa seba al. na rozličné miesta: r. náčinie, riad po stole; Komorná rozkladá po izbách kvety. (Ráz.) Predavačky vyťahujú tovar, rozkladajú ho. (Kuk.)
2. rozoberať, členiť, rozdeľovať, analyzovať celok na jednotlivé čiastky, zložky: Zachytiac ostré lúče slnka, rozkladá ich na dúhové farby. (Ráz.);
chem. chemickou reakciou dávať vznik dvom al. viacerým látkam: r. organické látky, bielkoviny, potravu, r. molekuly; fyz. r. silu (sily) nahradzovať danú silu (dané sily) niekoľkými zložkami;
biol. meniť látky na jednoduchšie pôsobením mikroorganizmov a enzýmov; mat. r. vektory, r. číslo;
3. (čo) spôsobovať rozklad, rozpad, zánik niečoho, rušivo, ničivo zasahovať do vývoja niečoho, rozleptávať: baktérie rozkladajú telo;
pren. morálne rozvracať, rozleptávať, rozbíjať niečo: r. kolektív (Karv.); (Nástrahy a prekážky) rozkladajú ho (človeka) mravne a ruinujú celé rodiny. (Podj.) Životnú silu rozkladali v ňom i vnútorné boje. (Al.)
4. (čo) niečo zložené, zatvorené, stiahnuté rozťahovať, roztvárať: r. stan; Kupci rozkladajú stánky. (Žáry) Tak sa na to podívajte, na tú prasačinu! — a rozkladal noviny. (Karv.)
5. (čo) rozostierať, rozprestierať, rozťahovať do šírky: Staré jablone rozkladali svoje koruny nízko nad zemou. (Tat.) Kde rozkladať môž` údy mladé. (Hviezd.); pren. Že tak rozkladáte osídla a iste na ľudí, čo? (Ráz.) robíte intrigy.
6. (čím, zried. i čo) prudko pohybovať rukami, rozhadzovať rukami pri rozprávaní, gestikulovať: Hreščo rozprával, rozkladal rukami. (Tat.) Rozkladal energicky rukami a čosi vážne dokazoval. (Jil.) Metala sa (chorá), rozkladala ruky, mumlala čosi. (Jes-á)
7. (čo) robiť, pripravovať, chystať, zakladať oheň: r. oheň (v peci); Na samom vrchu rozkladali vojaci strážne vatry. (Štítn.)
8. trochu expr. (komu čo, o čom, so spoj. že i bezpredm.) zoširoka, podrobne rozprávať, vykladať, vysvetľovať: To vám netreba rozkladať, to sami viete. (Kuk.) Túto tému rozkladala naširoko. (Jégé) Začala rozkladať, ako sa jej vodilo. (Dobš.) Začali nám rozkladať o veľkom boji. (Tat.)
9. (čo i bezpredm.) rozoberať, rozvažovať, uvažovať, premýšľať o niečom, analyzovať: Nemala kedy rozmýšľať a rozkladať svoje postavenie. (Kuk.) „Čo sa teda stalo,“ rozkladá si ďalej, „čo?“ (Kuk.);
dok. k 1-8 rozložiť
|| rozkladať sa
1. deliť sa, rozdeľovať sa, členiť sa, rozpadať sa na jednotlivé čiastky, zložky: (Národ helénsky) sa na hlavné tri kmene rozkladal. (Štúr); chem. zlúčeniny, kyseliny, tuky sa rozkladajú; fyz. sila sa rozkladá na zložky;
2. podliehať rozpadu, rozkladu, skaze, rozpadať sa, hniť: mŕtvolný zápach rozkladajúcich sa tiel (Urb.); kyslastý zápach rozkladajúcej sa krvi (Min.);
3. rozprestierať sa, rozťahovať sa do šírky, rozpínať sa; byť umiestený, rozložený, nachádzať sa niekde: (Jabloň) rozkladala sa nad dvorom. (Jil.) Nad potokom rozkladá sa mohutné lopušie. (Ráz.) Okolo stavísk a opodiaľ po vŕškoch rozkladali sa lúky. (Vans.) Nad dedinou rozkladá sa cmiter. (Kuk.); pren. Do chyžky sa vkrádala tma a rozkladala sa najprv po kútoch. (Kuk.) Akýsi trpký posmech sa jej rozkladá po tvári. (Fig.)
4. umiestňovať, rozostavovať, rozmiestňovať svoje veci niekde; pohodlne sa usadzovať: Na trhovisku sa babky rozkladali. (Tomašč.) Vedľa richtára rozkladá sa Ibrahim. (Ráz.); pren. expr. Rozkladá sa, ako čo by dom bol už jeho (Kuk.) počína si, správa sa;
dok. rozložiť sa
rozložiť, -í, -ia dok.
1. (čo) porozkladať, poklásť, rozklásť, dať jednotlivé veci, predmety vedľa seba al. na rozličné miesta (obyč. na väčšiu plochu): r. riad; r. knihy po stole, rozložený tovar, rozložené karty;
2. (čo) niečo zložené roztiahnuť, roztvoriť, rozprestrieť: r. stánok; rozložil si svoj maliarsky rebríček (Vaj.); stojan rozložený pozdĺž pobrežia (Štítn.); mala rozložené krosná (Heč.); rozložila si dosku na miesenie (Fig.); (Generál) pri Prešove svoj tábor rozloží. (Jil.)
3. (čo) rozprestrieť, rozostrieť, roztiahnuť do šírky, rozopäť: široko r. nohy; pren. Nad dedinou noc rozložila svoje čierne krídla (Kuk.) nastala noc.
4. (čo) umiestniť, rozmiestniť: Nepravidelne je rozložených v múre jeho päť strážnych veží. (Jes-á)
5. rozčleniť, rozdeliť, analyzovať celok na jednotlivé čiastky, zložky: fyz. r. silu (sily) nahradiť danú silu (dané sily) niekoľkými zložkami; mat. r. vektor;
chem. chemickou reakciou dať vznik dvom al. viacerým látkam: r. organické látky, r. vodu na kyslík a vodík, r. kyselinu; hud. r. notu;
6. (čo) spôsobiť rozklad, rozpad, rušivo, ničivo zasiahnuť;
pren. morálne rozvrátiť, rozleptať, rozbiť: r. kolektív;
7. zried. (čím, čo) rozhodiť rukami, zagestikulovať: Takáto sedliačka, — a suseda rozložila rukami, že ako ona. (Taj.) „Akože im nedať, keď zaprosia a viem, že nemajú čo by na tej dlani,“ rozložila chudé ruky (Pôstková). (Taj.)
8. (čo) urobiť, pripraviť oheň: r. oheň na ohnisku (pod kozubom), r. vatru;
9. (komu čo i bezpredm.) zoširoka, podrobne rozpovedať, vyložiť, vysvetliť: Musí jej rozložiť, vyrozprávať všetko. (Kuk.) Mienila jej dôkladne rozložiť, ako hriešne si zahráva. (Kuk.) Samé skaly, vršiská, zem studená — rozloží Orendáš rozvažito. (Tat.);
nedok. rozkladať
|| rozložiť sa
1. umiestniť sa, rozmiestniť sa na väčšom priestore, rozostaviť sa: Vojaci rozložili sa pri Hrone. (Ráz.) Na lúke v doline rozložil sa kŕdeľ vrán. (Kuk.)
2. porozkladať si veci a pritom zaujať široký priestor: V kancelárii rozložil sa so svojimi mapami. (Tim.)
3. expr. pohodlne sa niekde usadiť, sadnúť si, uvelebiť sa, rozvaliť sa: Zapálil čibuk a rozložil sa pohodlne vo svojom kresle. (Kuk.) Stano sa rozložil na diván v spálni. (Vaj.)
4. rozprestrieť sa, roztiahnuť sa do šírky: Kdetu sa rozložil mohutný ker rozmarínu. (Kuk.); naširoko rozložený mlyn (Tim.); pren. Noc sa rozložila nad domom (Vans.) nastala noc. Na tvári Mandinej rozložil sa dobrosrdečný úsmev (Kuk.) usmiala sa.
5. rozdeliť sa, rozčleniť sa, rozpadnúť sa na jednotlivé čiastky, zložky: kyselina, zlúčenina sa rozložila;
6. podľahnúť rozpadu, rozkladu, skaze: mŕtvola sa rozložila; pren. Upätá nálada prvých maturitných dní sa dávno rozložila (Karv.) prestala, pominula;
nedok. rozkladať sa
|| rozložiť si zried. (čo) rozmyslieť si, rozvážiť si, uvážiť si, premyslieť si: Keď si všetko rozložil, tu sa mu tak ukazovalo, že letí naň škoda. (Kuk.)