rozmarín [-ma(j)r-, -majer-, -mejr-; -ín, -án] m, rozmarína ž lat bot r. lekársky Rosmarinus officinalis: levendula prevúnna rozmarínu se rovná (ASL 1603-04); wonne a wencowe gsau ruza, rozmeyrin (KoB 1666); rozmarina a ruta u wyne warena gest dobra proty paduczy nemoczy (LR1 17. st); strogily kucharja obed, dano do kuchine rozmageranu, hrozen malich; rozmarinu zeleneho den 8, octu wineho den 20 (ŽILINA 1700-02; 1718-19); aprilis gest studenj a suchj až do 15ho, takže 16ho a 17ho rozmagerjn a hrebjčky w zahradach zmjznu (KHS 1792); rozmagrin anebo hysop we wine z peprem užyweg (NN 18. st); -ový príd: wezmy rozmarinoweho kwetu, borakoweho kwetu, libežne wonegiceg garnieg fialky (RT 17. st); mel anthosatum: rozmarynowý med (TT 1745); rosmaris: rozmarynowé drewo (KS 1763); vila vencsek, vila z wuni zeleni rozmarinowi a cyprussu bileho, csekajicze mileho (CPM 1768); pokragag nadrobno rozmarinowje listi, za nekolik tjdnu w woďe moč (PL 1787); -ok dem: dau som jej sukňu, pas, k tomu ešte rozmarínku za mariáš (PV 18. st)