rozpáliť -i -ľ! dok.
1. silno zohriať, urobiť horúcim, žeravým: r. sporák, r. železo, r-ená rúra
2. spôsobiť horúčavu, teplotu v tele, rozhorúčiť: hnev mu r-l tvár
3. silno citovo vzrušiť, roznietiť: zlosť ho r-la
4. polygr. r. riadky rozšíriť medzery medzi nimi;
nedok. rozpaľovať
// rozpáliť sa
1. silno sa zohriať, stať sa horúcim, žeravým: kliešte sa v ohni r-li
2. (o ľudskom tele) nadobudnúť vyššiu teplotu, rozhorúčiť sa: čelo sa mu r-lo
3. silno sa citovo vzrušiť, roznietiť sa: pre tú správu sa celý r-l;
nedok. rozpaľovať sa
rozpáliť, -i, -ia dok.
1. (čo) silne zohriať, uviesť na vysoký stupeň teploty, urobiť žeravým, ohnivým, horúcim: Sväzáci do červena rozpálili železnú piecku. (Laz.) Slnko (oblohu) k obedu rozpálilo. (Švant.); šofér rozpálil motor (Tat.) silno zahrial; pren. Bolo treba rozpáliť a oplodniť tú nevernú zem svojou vierou (Urb.) zaktivizovať, roznietiť.
2. (čo) vonkajšími al. vnútornými podnetmi spôsobiť, vyvolať horúčosť v ľudskom tele, prejavujúcu sa navonok sčervenením pokožky, rozhorúčiť: Narážka rozpálila nielen líca, ale aj hlavy. (Laz.); choré oči mu rozpálilo (Taj.); hnev, túžba, krv ap. mu rozpáli tvár, oči, telo ap. pren. roznieti ho, vzruší;
3. zried. (čo) zapáliť: Martin rozpálil drevienku a belasý dym začal mu krúžiť nad hlavou. (Kuk.)
4. (koho, čo) priviesť do citového vzrušenia, roznietiť, rozvášniť, rozohniť: Nerozpáliš ich, sú chladní ako ľad. (A. Mat.) Cit vďačnosti rozpálil jej srdce. (Tim.); zlosť ju rozpálila (Janč.); r. myseľ, fantáziu, túžbu ap. niekoho;
nedok. rozpaľovať, -uje, -ujú
|| rozpáliť sa
1. silne sa rozohriať, dostať sa na vysoký stupeň teploty, stať sa žeravým, ohnivým, horúcim: Obloha nad západom rozpálila sa do ohniva. (Urb.)
2. vplyvom vonkajších al. vnútorných podnetov sfarbiť sa do červena, sčervenieť; rozhorúčiť sa (o ľudskom tele): Bledá tvárička sa jej rozpálila. (Vans.) Hlava sa mu rozpálila, celá krv sa do nej zbehla. (Kal.)
3. dostať sa do citového vzrušenia, roznietiť sa, rozvášniť sa, rozohniť sa: Ale potom som sa rozpálil hnevom a zúrivo som šiel hlavou do múru. (Jes-á) A predsa vie zavše náruživo rozpáliť sa pre pletku. (Vaj.);
rozpáliť dk 1. čo silne zohriať, urobiť horúcim, žeravým, rozžeraviť niečo: rada proty cžerweneg nemoczy. Wezmy oczel a rozpal a wlož do mleka, a tak užiwag lr1 17. st; rozpal tehlu a tjto species nasip na nj, až by dim do zadku wessel ht 1760; wezmy geden kus soly, dobre w pecy rospal hk 18. st; kral roskazal plechj zelezne rospaljt a po ohniwich nahimj nohamj Thomase wodit káz 18. st; pren prorok w spusob ohňe žeraweho gazik swug rozpali a s nim wsseckich zle čynicych až do gruntu spali gš 1758 v reči bude uštipačný, ostrý 2. čo zapáliť niečo: (Tomáš) zatjm zakřesal ohně a wytahnuwsse zo strechi slamu rozpalil zvolen 1638 3. čo (s) čím, na koho, koho čím silne citovo vzrušiť, rozohniť niekoho, niečo: (Ježiš) rozpal lasku twu me srdce pop 1723–24; Panna Maria o to pracuge, aby z lasku bosku srdce hrissnika toho mohla rozpaliti ms 1749; odpust prowineni, dokud hňew twug nerozpaliss gš 1758; inflammare populum in improbos: obec na zly lid rozpáliti ks 1763; (Židia) na neho (apoštola) falessne žalowat neprestali, dokawád krále hnewem nevkogytedlnym nerozpálili sj 18. st; rozpaľovať ndk 1. k 1: inflammo: zapalugem, rozpalugem, zažihám; sol terram excoqvit: slunečné teplo rozpaluge zem ks 1763; dychánj geho (diabla) uhlj rozpaluge a žerawe činj vp 1764; (kapitán) mezitím ale geden dwogzlatník na tem ohňi rozpaluwal bu 1795 2. koho spôsobiť horúčavu, teplotu v tele, rozhorúčiť niekoho: opilcy a ožralcy rano wstawagjce chodj po opilstwj a trwagj pri tom do wečera, až ge wjno rozpaluge sp 1696 3. k 3: tvá krása, ctnost, spanilost činí mi velkú žalost, rozpalujíc milost pv 16.–17. st; swate ewangelium rospaluge w srdcziach lidskich prawe poznani, prawu wiru w Pana Boha tc 1631; male corde consultare: zlost w srdci rozpalowati ks 1763; hnew a nenawist srdce geho (človeka) k pomstwe rospaluge spr 1783; bika čerwená barwa rozpaluge bn 1790 dráždi; -ávať, rozpaľúvať frekv k 1: condefacere, incendere magis: rozpalúwati vel rozpalowáwati frequent pd 18. st; rozpáliť sa dk 1. silne sa zohriať, stať sa horúcim, žeravým, rozžeraviť sa: wlož ho (tiglik) do ohne a nechag sa rozpali; wlož tehlu do ohne, nech se tam rozpali rt 17. st; polož ho (hrniec) na uhlj žiwé prázny, aby se rozpálil a roztopila se meď geho kb 1757; pren proč se tak rozpálil plamen hnevu tvého na to bídne mesto? asl 1763 prečo si sa rozhneval? • r. sa ako uhlie rozvášniť sa: rozpalili ste se gako uhli w hrjssych sk 1697 2. nadobudnúť vyššiu teplotu, rozhorúčiť sa: prichazj klanj na čloweka, když se nahle rozpálj a rozhoručj ht 1760; elicere sudorem: upotiti, zapotiti se, rozpáliti se ks 1763 3. (s) čím, v čom, oproti/proti komu, ku komu silne sa citovo vzrušiť, rozohniť sa: y my z lásku srdce nasseho k němu (Bohu) se rozpálily mp 1718; (národy) rozpalilj se w žadosty swe le 1730; pre ktery hrjch múg tak sy se rozpálil proty mňe kb 1757; Salvini tak se rospalil w lasky oproty Neli, že any mluwity nemohol nhi 1791; Achylles wssecken se hnewem rozpalil hi 18. st; rozpaľovať sa ndk k 1: fervesco: rozpalugem se ks 1763; zpočatku dusy se oheň pod popelem a pomalu se rozpaluge škd 1775; ma sa tim starostliwegssi od strechy strhani zdruzuwat, ponewač tim wiceg skrzewa to sa ohen rospaluge kur 1785–88 • r. sa ako oheň prudko sa rozrastať, rozširovať: pro krasu zensku mnozi gsu podwedeni a s neg zla žadost gako ohen sa rozpaluge ms 1749; k 2: puchnu take prsnjky a nabehawagj y rozpalugj se ht 1760 zapaľujú sa; odkud gim (hovädám) sa začinagu črewa zacpawat, slezini rozpalowat ldo 1792; wčil sy nemocny a z zlú žjžňu se rozpalugess blr 18. st; k 3: láska božj w srdcy geho (Alojzia) tak se rozpalowala, že wždycky wetssy prospěch činil pia 1782; skrze opilstwj rozpalugj se a roznecugj náružjwostj čloweka stn 1786; srdce krestanuw rozpaluge se hnewem pri každem vbliženj sj 18. st; srdco (pani Brigitty) sa rozpalowalo a radowalo blr 18. st; rozpaľúvať sa frekv k 1: reverbatio gest, kdy se nektere corpus metallske w nadobe budtože prikryteg aneb otworeneg w plamenj rozpaluwa och 17. st