Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozpučiť dok. tlakom rozdrviť, rozmliaždiť: r. zemiaky, r. muchu

● expr.: ide ho r. od jedu veľmi sa hnevá; r-m ťa ako žabu vyhrážka;

nedok. rozpúčať -a

// rozpučiť sa: paradajky sa po ceste r-li;

nedok. rozpúčať sa

rozpučiť -čí -čia rozpuč! -čil -čiac -čený -čenie dok.

rozpučiť sa -čí sa -čia sa (ne)rozpuč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

pučiť, -í, -ia nedok.

1. (čo) gniaviť, drviť, rozpúčať: p. slivky; p. varené zemiaky; (Hrozno) kyjakmi pučia, gniavia na hustú kašu. (KUk.)

2. nár. pučať (o rastlinách): ruže budú pučiť (Žáry); Vŕby a rakyty začínajú pučiť pri potokoch. (Tim.); krovie pučilo (Taj.);

opak. pučievať, -a, -ajú;

dok. k 1 rozpučiť, k 2 vypučiť

|| pučiť sa

1. pukať sa, mliaždiť sa, rozpučať sa: (Pľuzdiere) sa pučili o tvrdé poriská. (Fr. Kráľ)

2. expr. veľmi sa hnevať, zlostiť sa: p. sa od zlosti; Darmo sa pučí moriak, že nemá komu kraľovať. (Štítn.) To nám napriek, aby sme sa pučili. (Tim.)

3. expr. do popuku sa smiať, zadúšať sa od smiechu: Ondro pri studni sa pučí od smiechu. (heč.) Okolo neho všetko sa pučilo smiechom. (Urb.) Iba čo sa pár chlapcov pučilo do dlane. (Tim.);

opak. pučievať sa;

dok. k 1 rozpučiť sa

rozpučiť, -í, -ia dok. (čo, koho) účinkom tlaku, tlakom, stlačením, stisnutím rozmliaždiť: r. zemiak, r. muchu, blchu, plošticu, voš; Janko rozpučil v ruke vajíčko. (Krno) Snehy by nízke strechy rozpučili (Jégé) váhou, ťarchou prelomili. Však mi ruku rozpučíš (Zgur.) veľmi mi ju stískaš. Pred očami mu rozpučila svrčina Švábika (Gab.) privalila a zabila. Ani nemukni, lebo ti rozpučím kotrbu (Skal.) rozbijem, prebijem.

● expr. rozpučím ťa (ho) ako žabu, ako voš, ako muchu, ako chrústa! vyhrážka tomu, kto niekoho veľmi nahneval; malo ho, išlo ho, ide ho od zlosti, od jedu, od hnevu r. veľmi sa hneval, hnevá; Nech ho rozpučí! nech sa hnevá!;

nedok. rozpučať, -a, -ajú

|| rozpučiť sa pôsobením tlaku sa roztrhnúť, puknúť, prasknúť, rozmliaždiť sa: Vajcia za košeľou sa rozpučili. (Čaj.) Rozpučil sa nám mažiar. (Hruš.) Korytnačka sa rozpučila a z jej kože vyskočila krásna pani. (Dobš.)

● šiel sa, išlo ho od smiechu r., div sa od smiechu nerozpučil, skoro sa od smiechu rozpučil veľmi sa smial; nech sa (od zlosti, od hnevu) rozpučí! nech sa hnevá, zlostí; div sa pýchou nerozpučí o veľmi pyšnom človeku;

nedok. rozpúčať sa

rozpučiť dk čo tlakom rozdrviť, rozmliaždiť niečo: žadny nepússťá wjna nowého do sudúw starych, gináč rozpučj wjno sudi a wjno sa wylege y sudi se pokazá (KB 1756); (niektorí) dwe wajička mezy dwuma destičkami rozpučá aneb je k steny pritisknu (VOv 1779); hrče a zbiranina na swiny, kdiš dozreta gest, rospuč aneb nožem otwor (PR 18. st)
F. zla žena wole naduwa hňewom gako morak, aby gu hňew ňerozpučil, muž mlčy ňeborak (GV 1755) aby sa veľmi nehnevala; r. sa tlakom sa roztrhnúť, puknúť, prasknúť: kdy negaky wriedek do oči prigde, odrež kusek ssatečky gako peniz, natri na nj prepisaneg (!) masti a polož na to, kde se wrssek roby, hned se rozpučj (RT 17. st); Tymagenes pekňé spiwal, Hiarbitu učil, Hiarbita též tak chtegic spiwat, se rozpučil (GV 1755); had hned se rozpučil a na swedectwj mnohjm za sedm dni zaweseni wisel (VP 1764); misi ta flassa wečia bit, lebo te oreche napuchnu, tehdi kebi bola mala sklenica, tehdi bi se sklenica rozpučila (LR8 18. st);
x. pren gako wodnotedelnici každodene pichu, nadhernostu a wisokomislnostu mi smrtedelni lide puchneme a naduti zustawame, dokawat se skrzewa smrt časnu nerozpučime (MS 1758) nezomrieme
F. sebe záwistník záwisťú ništ neosohuge, buď bi sa, kterak ríkáme, i rozpúčil (BN 1790) o veľmi závistlivom človeku; srdco twé pre welikú radost by sa rozpučilo (BlR 18. st) neunieslo by ju; mlčenjm se nerozpučjss, neudawyss (SiN 1678) mlčanie ti nepoškodí