rozrušenie, -ia str.
1. duševný nepokoj, vzrušenie, rozochvenie, rozčúlenie: Na nej by i veľmi ostré oko sotva bolo pobadalo nejaké rozrušenie. (Jégé)
2. narušenie, porušenie, poškodenie: r. pôdy, zeme, r. porastu, rastlín