rozum m
1. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: a ya se wynen dawam, že sem to včzynyl z blaznyweho neb pochabeho rozumu sweho strážnica 1529 nebo tito (protivníci) wssečko swim telesnym hlupim rozumem chtegi obsahnuti, aniž chtegi užiwati swedecztwi Pisma swateho tc 1631; consilium puerile: ďetjnsky rozum, mysel ks 1763; w Pisme swatem toliko dwa, a nie wiceg spusobi se winachazagu, skrze ktere geden kazdy clowek dospeleho rozumu može obsahnuti kralowstwi nebeske mk 18. st; ssaffran rozum odgjma a nechút k gidlu priwodi mt 17. st; pren pobludili sme od cesty prawdy a swetlo rozumu newzesslo nam ms 1758 neuvažovali sme správne
• podľa r-u, s r-om mierne, uvážene: spraw prassek a podle rozumu ho daweg, dobre spolu pomiessagice rt 17. st; ohen musiss za prwssy mesicz welmy tichy dodawatj, potom mužess z rozumem wetssy ohen dodawatj och 17. st; od prvého r-u od mladosti: když se kdo nauči od prwniho rozumu začaste hressiti, gak biwa s takowim tessko ku napraweni mk 18. st; pri (zdravom/dobrom) r-e, za zdravého r-u rozumne uvažujúci: deliro: negsem pri sobě, pri rozumu wu 1750; sem gesste pri zdrawem rozume postawena gsuce s. l. 1768; mentis compos: pri dobrem rozumu np 17. st; toto za zdraweho meho rozumu ucinil sem krupina 1686; bez r-u neuvážene, nerozumne: gazik, ktery bez rozumu mnohe wecy bucha, sskodi sobe, snad y temu, ktery ho poslucha gv 1755; pochybený/pochybný/pochybujúci v r-e, zbavený (od) r-u, pohnutý z r-u, ako z r-u pozbavený, vytrhnutý duševne chorý, bláznivý: Franciscus Habay slobodny w rozume pochibeny; Adamus Bocsko, 32, slobodny, w rozume pohibny; Joseph Kezlicz, w rozume pochibugici baro kur 1784; amens: smyslu, rozumu zbawený, ssálený, zblázniwy wu 1750; bola totissto z rozumu pohnuta, od wsseczkich zapowrhnuta, slowem bola by zhinula pukanec 18. st; niže napsany žada a prosi, abi takoweg bez kantaru gakossto rozumu pozbaweneg osobi ranenemu uplna satisfactia prisuzena bila pukanec 1787; radowal se a tessil swaty Peter z wydeny maličkeg iskricky slawy nebeskeg, takže gako z rozuma vytrhnuty prawyl ská 18. st; prísť/prichodiť na r. komu spomenúť si: to mi prisslo na rozum, že mogi towarissia geden kotol dauno užjwagu turiec 1755; keď sa ty tam budeš volakde prechodiť, potom ti ja budem na rozum prichodiť pv 18. st; prísť/prichádzať k r-u, stúpiť do r-u rozumovo dospieť: kasznyczka z lysty obzwlasstnymy nech stogy s pokogom, dokud ditky me k rozumu prigdu bratislava 1667; kdi už do rozumu prichádzal, učili ho histórie ds 1795; kdyžby byla do rozumu stupila, chcela krestanku byt wp 1768; dochovať do r-u koho vychovať niekoho do dospelosti: on rowne ako wlastny otecz syroty pozustale po prwssem manželu tak sprawal a do rozumu gich dochowal, aby potomne ony y pratele gemu dekowati mohly sliače 1609 vziať do r-u/v r., bývať pri r-e, stíhať r-om, držať sa r-u dobrého, navrátiť sa k r-u, nabrať si r-u do hlavy, vziať všetok svoj r. na poradu, uzdu pustiť r-u, nahnať r-u komu: (začať) uvažovať rozumne: wzali do rozumu, žeby nehodni byli pred Welebnost Božu gjti; musýme tehdá w rozum wzyti, že skrze stworeny rozum teg tagnosti pochopit nemúže wp 1768; kdiž se zbúďass a pri rozume bywass, to, čo nečisteho gest w sebe, osskliwit budess blr 18. st; člowek ne tolyko tomu wery, ale rozumem stiha, že o tom tak draho držano bity ma, gak mu wira predklada šv 1675; predce sem se držel rozumu dobreho, deg se mi nawratit do krage wlastnjho kcs 18. st; Priamos po trech dnech sam se k rozumu nawratil hi 18. st; o, hrissniku, naber si ze sskody a ze zatraceni druhich rozumu do hlawy ms 1758; wezmi wssecken swug rozum na poradu hranovnica 18. st; calwinske a kapernaitske consequentiae odtud bi wznikli, kdybi sme rozumu uzdu pustili, totissto kterak ťelo Krystowo mohlo se spolčiťi z chlebem tp 1691; toto jéj (mníške) rozumu nahnalo, zustala a život napravila br 1785; zmáčať slovo do r-u rozmyslieť si, premyslieť si: zmáčag slowo do rozumu, prw nežli ho powíss, gak z rozumem buďess mluwiť, pri dobrem obstogiss gv 1755; priviesť k r-u, navrátiť k dobrému r-u koho presvedčiť niekoho, aby konal rozumne a správne: (bezbožníka) k rozumu treba priwesťi pp 1734; dczéra k dobrému rozumu nawráczena gest pep 1770; obdariť vačším r-om koho, dať r. komu spôsobiť, aby niekto konal rozumne a správne: a tak aspon tuto otewrite očj, aspon wi, wrchnosti swetske, kterich Buh wetssim rozumom obdaril, a nedegte se zwodiťi tp 1691; dám tebe rozum y naučjm teba na cesťe, po kterég chodit budess kb 1757; nemať r./r-u neuvažovať rozumne a správne: wi nemate rozumu, ked lajete do matera, ked wam dobry den dekugu záturčie 1755; tratiť/stratiť/potratiť r., vystúpiť/vychádzať/ postupovať z r-u, prísť/prichádzať o r. neuvažovať normálne; blázniť, zblázniť sa: nachazagu se takowi, kteri brucho swoge naplnugu, kiakor preplakugu, rozum tratia; tatik, ktery swim powolkowanim sinu swemu smrti pricina bil, uslissice o tem, o rozum prissgel ms 1758; mnozy na Boha sotwakedy se rospametagu a kdys nemocny anebo rozum straty, w ten cas prosa sj 18. st; žadny z hosti nepochopil, co se s jejich panem deje, misleli, že rozum potratil lpo 18. st; žena tak se zdesila, že temer z rozumu wistúpila vp 1764; fatenska pak wiczey a wiczey do nezdrawosty upadla natilkuo (!), že y z rozumu wichaczala krupina 1739; pro nedostatek mleka mrely nekery lyde, z rozumu postupowaly hip 1763; ty, kteryž se mnohimi trunky ožiragj, zdrawy smisl potracugj a o rozum prichazegi a blaznum podobny učinenj bywagi hpp 1754; priniesť/zbaviť o r., zbaviť/pozbaviť r-u koho spôsobiť niekomu neuvážené, nerozumné až nenormálne konanie: takowa wodka kdis němirne se užige, čloweka o rozum priněse pr 18. st; deliriumvis morbi reddidit: nemoc ho o rozum zbawila wu 1750; dabel ho vszeho rozumu dobreho zbavil ss 18. st; wtom welice naramna bolest mne nadissla, ktera rozumu mňe pozbawila pt 1796; prepiť/prepíjať r., zatopovať vínom r. ohlúpnuť, hlúpnuť z nadmerného pitia alkoholu: kdo wina moc pige, ten rozum propige z nemjrneho napoge bv 1652; (ožralci) když rozum swug prepigagu, tenkrate oni Krysta Pana gako z negaku žluču horku a octem napágagu ms 1749; ingurgito: ožjrám se, mysel, rozum zatopugem wjnem ks 1763; máš r.? uvažuješ normálne?: sanus ne es? huy! mass-ly rozum? ks 1763; wice ssťesti než rozumu magu sice mnozy, ale ssťesti bez rozumu ňe dluho osožy gv 1755; kdo rozumu nema, nech w rade neseda bv 1652; koho P. Buh chcze potrestati, prwě mu rozum odegima; co hlawa, to rozum sin 1678; demutant ingenium mores: zle mrawj porussugú y dobry rozum ks 1763; zdrawý rozum w zdrawém těle stn 1785; kdo se na krasu spoleha, na rozum se zapomjna; ženy, wino, toto dwoge, mnohych rozumu zbawuge se 18. st
2. pl
rozumy výsledok rozumovej činnosti, mienka, úsudok, názor: dotykagycze se nassych nayhlubssych rozumow a swedomy, uznali sme, aby Thomas Bacha Petrowj Lutrowj, bratru swemu, dzylw toho rychtarstwj postupyll orava 1574 dsj; w tom pany wrozeny rozeznawsse swymy rozumy neprehlydagicze na porucženstwy gegych otcze vajnory 1643; discrimina ingeniorum: rozdjlnosti rozumuw ks 1763; a po mnohém rozumuv svojích híbáňí aj nalézli spúsob, z kterím tatík móhel sa naplatiť br 1785
3. obsah, význam: z nektereho malého slowa nakriwenj se horssjti, gestli toliko podstata slowa a rozum reči nebýwa menený sip 1683; obscura verba: nesnadného rozumu slowa; noema: sententia, tagny rozum gednég reči; aphorismus: krátky rozum mnohych wec ks 1763; pozatým slowo jobbaď v predešlým rozumu vymluvené bylo viedeň 1785 dpb;
-ček dem k 1: ratiuncula: rozumček ks 1763