sídlo1, -a, -del/-diel str.
1. miesto, krajina, kde sa sídli, býva, sídlisko (najmä národa, vlády, ustanovizní, podnikov ap.): praveké, pôvodné s-a Slovanov; s. vlády, kraja, okresu;
2. bydlisko, príbytok (napr. panovníka): panské s., zemianske s., cárske s.;
sídelný príd.: zastar. s-é mesto v ktorom bolo panovnícke sídlo, hlavné mesto
sídlo2, -a, -del/-diel str. nár. osídlo, slučka: sídla, chlopce stavať (Taj.); dva vtáčky lapili sa do sídla (Dobš.)