Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odsúdiť -i dok.

1. (na súde) uznať za vinného a vyniesť trest: o-li ho na tri roky odňatia slobody, na smrť; podmienečne o-ený za krádež

2. ostro odmietnuť, zavrhnúť: o. výtržnosti mládeže; jeho správanie zaslúži o-enie

3. predurčiť (na niečo nepríjemné): plán o-ený na neúspech, rastliny o-ené živoriť;

nedok. odsudzovať

---

posúdiť -i dok.

1. zhodnotiť, zvážiť, odhadnúť: triezvo p. situáciu; podľa zafarbenia vody p-me obsah železa

2. urobiť posudok: p. rukopis, vyžiadať si (odborné) p-enie diela;

nedok. posudzovať

---

prisúdiť -i dok.

1. súdnym rozhodnutím pririeknuť, priznať: dom p-li manželke

2. pririeknuť vôbec, priznať: prvenstvo v súťaži p-li našej dvojici;

nedok. prisudzovať

---

rozsúdiť -i dok.

1. vyniesť rozsudok ako sudca: r. spor, r. hádajúcich sa

2. hovor. rozhodnúť (význ. 2): otec r-l, že syn pôjde do školy;

nedok. rozsudzovať

---

súdiť -i nedok.

1. byť sudcom v súdnom procese: s. obžalovaného, spravodlivo s.

2. vyslovovať posudok, posudzovať, kritizovať: radi s-me iných, prísne s. cudzie chyby; zhovievavo s.

3. kniž. mať mienku, myslieť si: čo možno s. o tej veci?

4. robiť závery, usudzovať, vyvodzovať, predpokladať: podľa tváre sa dalo s., že je mladý; zle s. o niekom, niečom

5. iba v trpnom príč. v spoj. je, bolo mu s-ené určené, prisúdené: je mu s-ené trpieť

● sú si s-ení patria spolu (ako manželia); podľa seba s-m teba; čo komu s-ené, to ho neminie nedá sa vyhnúť údelu;

súdiac podľa predl. s G: s. podľa príznakov je to týfus;

opak. súdievať -a

// súdiť sa viesť súdny spor: s bratom sa s-l o dedičstvo;

opak. súdievať sa

---

usúdiť -i dok. urobiť si úsudok, dospieť k záveru: z toho u-l, že nemá zmysel čakať;

nedok. usudzovať: na základe toho možno u., že vo voľbách nezvíťazia; u. na úroveň hospodárstva

---

vysúdiť -i dok. súdne vymôcť: v. si dedičstvo

odsúdiť ‑i ‑ia dok.

---

posúdiť ‑i ‑ia dok.

---

prisúdiť ‑i ‑ia dok.

---

rozsúdiť ‑i ‑ia dok.

---

súdiť ‑i ‑ia nedok.; súdiť sa

---

usúdiť ‑i ‑ia dok.

---

vysúdiť ‑i ‑ia dok.

---

---

---

---

---

---

---

nasúdiť, -i, -ia dok. (komu čo i s neurč.) vymerať ako trest, pokutu: Nasúdili mu šesť mesiacov väzenia. (Škult.); pren. Nasúdili Marke vyniesť smeti (Kuk.) prikázali.

---

nasúdiť sa, -i, -ia dok. veľa sa súdiť: A čo sa svet pre ne (pre role) nasúdil. (Heč.)

---

obsúdiť, -i, -ia dok. nár. (koho, čo) ohovoriť;

nedok. obsudzovať, -uje, -ujú

---

odsúdiť, -i, -ia dok.

1. (koho) rozhodnutím súdu uznať obžalovaného vinným a určiť mu trest: o. niekoho na dlhoročný, doživotný žalár, na smrť, o. niekoho pre poburovanie, o. niekoho za ublíženie na tele;

2. (čo, koho) vysloviť nepriaznivý úsudok, mienku, názor o niečom, o niekom, odmietnuť: o. zlozvyky, o. názory niekoho; o. platný spoločenský poriadok (Fr. Kráľ); Celý svet vás odsúdi a zneváži. (Tim.)

3. (koho, čo na čo, k čomu i s neurč.) prinútiť, určiť niekoho al. niečo k niečomu nepríjemnému, ťažko znesiteľnému ap.: telo odsúdené na nečinnosť (Zúb.); Ty si odsúdená na dlhé utrpenie. (Jégé) Človek odsúdený je na pretvárku. (Chrob.) Zvíťazil ten, ktorého odsúdili na porážku. (Mor.); o. úbožiakov k biede (Vám.); krajina k hladu odsúdená (Jil.); Bola odsúdená len straty znášať. (Škult.);

nedok. odsudzovať, -uje, -ujú

|| odsúdiť sa uznať seba samého vinným: Maťo odsúdil sa sám. (Jil.);

nedok. odsudzovať sa

---

posúdiť, -i, -ia dok.

1. (čo, koho i bezpredm.) urobiť si al. prejaviť úsudok, mienku o niečom, o niekom, zhodnotiť, zvážiť: kriticky, prísne p. niekoho; znal posúdiť zľahka každú vec (Jes.); Nech posúdia, či je taký človek hoden nosiť richtársku palicu. (Šolt.)

2. (čo) urobiť odborný, hodnotiaci posudok o niečom, najmä o vedeckom al. literárnom diele: odborne p. rukopis, referát; komisia posúdila vystavované diela;

3. zastar. (koho) odsúdiť: Slúžny posúdil žalobníkov na dvadsať zlatých pokuty. (Taj.) Prokurátor nás posúdil rovnako: ako za obyčajnú ruvačku. (Tat.) Posúdili ho na osem dní. (Jes.);

nedok. k 1, 2 posudzovať, -uje, -ujú;

opak. posudzovávať, -a, -ajú (Mráz)

---

súdiť, -i, -ia, rozk. súď nedok.

1. (koho i bez. predm.) vykonávať súd nad niekým, rozhodovať o niekom v súdnom procese: Chytia ťa, zavrú, súdia. (Taj.) Nad jeho hlavou zasadla si mestská rada, aby ho súdila. (Gráf) Budem súdiť boháčov. (Tat.) Krivo ma obžalovali a nespravodlivo súdili. (Kal.) V sudcovskom talári triedi a súdi prísne. (Len.)

2. (koho i bezpredm.) rozsudzovať, urovnávať spor medzi niekým: Belka ich súdi, vyrovnáva. (Šolt.) Ja ich musela mieriť a súdiť. (Šolt.)

3. (koho. čo i bezpredm.) vynášať rozsudok, vyslovovať posudok o niekom, o niečom, posudzovať, odsudzovať, kritizovať: Radi súdime druhých a nehľadíme v prvom rade na seba. (Taj.) Poklesky súdi zhovievavo. (Kuk.) Nesúď lak prísne. (Urbk.) Ach syn môj, nesúď a nebudeš súdený. (Taj.) Podľa seba súdim teba. (prísl.)

4. kniž. (o kom, o čom. čo, ako) mať mienku, usudzovať, myslieť (si) niečo: Súdili by ste o ňom, že to robí z vrodeného lajdáctva. (Al.) O svojej osobe predpojato súdi. (Kuk.) I druhý kritik o Štúrovej knihe podobne súdi. (Mráz)

5. (podľa čoho, po čom, z čoho, na čo i so spoj. že) usudzovať, vyvodzovať, robiť závery, predpokladať: Podľa vrások okolo očú súdiac, má už vyše tridsať. (Podj.) Myslela, že to nejaký tulák, súdiac po obšúchanom kepeni. (Kuk.) Reptiš súdil, že je rodák zo západu. (Tat.) Z odpovede by ste súdili, že Mišo je majiteľom viníc. (Kuk.) Súdiť sa dalo na rozmarné chúťky zakladateľa. (Vans.)

6. (komu, čomu) používa sa iba v tvare trpného príčastia obyč. v spojeniach je (nie je) mi (mu) súdený, -á, -é prisúdený, určený (-a, -é): Mne súdený je múdrosti zlatý trón. (Smrek) Inšia smrť mu je nie súdená. (Min.) Pre mňa je súdené do úmoru robiť. (Stod.) Jej nie je súdené dosiahnuť, za čím duša vzdychá. (Kuk.)

● hovor. (nie) sú si súdení (nepatria) patria spolu (ako manželia); čo komu súdené (kraj. i súdenô), to ho neminie fatalistický výrok, podľa ktorého nikto sa nevyhne svojmu osudu;

opak. súdievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 odsúdiť;

k 2 rozsúdiť

|| súdiť sa viesť s niekým súdny spor, pravotiť sa: Daň si zaplatíme, súdiť sa nesúdime. (Taj.) Najprv si majetok presúdili s bratom, a nebolo im treba súdiť sa. (Fig.);

opak. súdievať sa

neodsúdiť dokonavé sloveso
(ja) neodsúdim VKdsa-; (ty) neodsúdiš VKdsb-; (on, ona, ono) neodsúdi VKdsc-; (my) neodsúdime VKdpa-; (vy) neodsúdite VKdpb-; (oni, ony) neodsúdia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neodsúdil VLdsam-; (ona) neodsúdila VLdsaf-; (ono) neodsúdilo VLdsan-; (oni, ony) neodsúdili VLdpah-;
(ty) neodsúď! VMdsb-; (my) neodsúďme! VMdpa-; (vy) neodsúďte! VMdpb-;
(nejako) neodsúdiac VHd-;

---

neposúdiť dokonavé sloveso
(ja) neposúdim VKdsa-; (ty) neposúdiš VKdsb-; (on, ona, ono) neposúdi VKdsc-; (my) neposúdime VKdpa-; (vy) neposúdite VKdpb-; (oni, ony) neposúdia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neposúdil VLdsam-; (ona) neposúdila VLdsaf-; (ono) neposúdilo VLdsan-; (oni, ony) neposúdili VLdpah-;
(ty) neposúď! VMdsb-; (my) neposúďme! VMdpa-; (vy) neposúďte! VMdpb-;
(nejako) neposúdiac VHd-;

---

neprisúdiť dokonavé sloveso
(ja) neprisúdim VKdsa-; (ty) neprisúdiš VKdsb-; (on, ona, ono) neprisúdi VKdsc-; (my) neprisúdime VKdpa-; (vy) neprisúdite VKdpb-; (oni, ony) neprisúdia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neprisúdil VLdsam-; (ona) neprisúdila VLdsaf-; (ono) neprisúdilo VLdsan-; (oni, ony) neprisúdili VLdpah-;
(ty) neprisúď! VMdsb-; (my) neprisúďme! VMdpa-; (vy) neprisúďte! VMdpb-;
(nejako) neprisúdiac VHd-;

---

nerozsúdiť dokonavé sloveso
(ja) nerozsúdim VKdsa-; (ty) nerozsúdiš VKdsb-; (on, ona, ono) nerozsúdi VKdsc-; (my) nerozsúdime VKdpa-; (vy) nerozsúdite VKdpb-; (oni, ony) nerozsúdia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nerozsúdil VLdsam-; (ona) nerozsúdila VLdsaf-; (ono) nerozsúdilo VLdsan-; (oni, ony) nerozsúdili VLdpah-;
(ty) nerozsúď! VMdsb-; (my) nerozsúďme! VMdpa-; (vy) nerozsúďte! VMdpb-;
(nejako) nerozsúdiac VHd-;

---

nesúdiť nedokonavé sloveso
(ja) nesúdim VKesa-; (ty) nesúdiš VKesb-; (on, ona, ono) nesúdi VKesc-; (my) nesúdime VKepa-; (vy) nesúdite VKepb-; (oni, ony) nesúdia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nesúdil VLesam-; (ona) nesúdila VLesaf-; (ono) nesúdilo VLesan-; (oni, ony) nesúdili VLepah-;
(ty) nesúď! VMesb-; (my) nesúďme! VMepa-; (vy) nesúďte! VMepb-;
(nejako) nesúdiac VHe-;

---

neusúdiť dokonavé sloveso
(ja) neusúdim VKdsa-; (ty) neusúdiš VKdsb-; (on, ona, ono) neusúdi VKdsc-; (my) neusúdime VKdpa-; (vy) neusúdite VKdpb-; (oni, ony) neusúdia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neusúdil VLdsam-; (ona) neusúdila VLdsaf-; (ono) neusúdilo VLdsan-; (oni, ony) neusúdili VLdpah-;
(ty) neusúď! VMdsb-; (my) neusúďme! VMdpa-; (vy) neusúďte! VMdpb-;
(nejako) neusúdiac VHd-;

---

nevysúdiť dokonavé sloveso
(ja) nevysúdim VKdsa-; (ty) nevysúdiš VKdsb-; (on, ona, ono) nevysúdi VKdsc-; (my) nevysúdime VKdpa-; (vy) nevysúdite VKdpb-; (oni, ony) nevysúdia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nevysúdil VLdsam-; (ona) nevysúdila VLdsaf-; (ono) nevysúdilo VLdsan-; (oni, ony) nevysúdili VLdpah-;
(ty) nevysúď! VMdsb-; (my) nevysúďme! VMdpa-; (vy) nevysúďte! VMdpb-;
(nejako) nevysúdiac VHd-;

---

odsúdiť dokonavé sloveso
(ja) odsúdim VKdsa+; (ty) odsúdiš VKdsb+; (on, ona, ono) odsúdi VKdsc+; (my) odsúdime VKdpa+; (vy) odsúdite VKdpb+; (oni, ony) odsúdia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odsúdil VLdsam+; (ona) odsúdila VLdsaf+; (ono) odsúdilo VLdsan+; (oni, ony) odsúdili VLdpah+;
(ty) odsúď! VMdsb+; (my) odsúďme! VMdpa+; (vy) odsúďte! VMdpb+;
(nejako) odsúdiac VHd+;

rozsúdiť dk
1. čo (čím), koho, medzi kým, proti komu, podľa koho práv vyniesť rozhodnutie súdu: kazali sme gim (obidvom stranám) gegich prawdy dolow poloziti, abychme miezi nimy sprawedliwie vmieli rozsuditi blatnica 1479 sčl; den prawny, kdy se ta zlobywost ma prawem rozsudit, vložen gest ad 13. diem marcj beckov 1608; sine acceptone personarum jus dicere: nehledjce na osobu práwo rozsuditi, učiniti wu 1750; uderil by kdo ženu tehótnu a potratila by, poddany bude pokute, kolikó by manžel ženi požádal a sudcowé aby rozsúdili kb 1757; indicta de causa damnari: bez obhagného slysseňá rozsúditi ks 1763; v tom se utikame k slavnej stolici, aby svym vysokym sudem to rosuditi račila l. teplá 1774
2. rozhodnúť, určiť: nech rači W. Oswicenost rossudit, že neni možne y platit, y poradkowat selec 1727; nenj mezi wamy mudreho ani gedneho, kteriž bi mohl rosudity mezi bratrimi swimy? le 1730; zišli sme sa šecga pred sl. panstwj a rosudilj tak, abi sa Nyegyelištanja nikda dalej nechitalj, len po wrch d. tisovník 1774; aspon dnes rozsudme a poznagme, že na swete tomto žádne sstestj se nenachádza sj 18. st
3. čo urobiť si úsudok o niečom, posúdiť, zhodnotiť niečo: prosiece unižene a pokorne pro milosrdenstwi a odplatu božj, žeby račili ste rozwažit a rosudit tuto wec jasenica 1656; datie my oprawdiwe na znamost, gak sa ta wecz stala, to panom prislucha, ponewač sa w panskich gruntoch stalo, tak budiem wediet rossudit wssetku wecz bučany 1721; ga tehdy rozsudyc naproty husytum tj slowa, poradne sem to zawrel duh 1723; to newigeme, kolko dny učiny, nech Wassa Urozena Milost to rosuda samy moškovec 1741; snadno se muže rozsudity, že (živôtiky) na sskodu bity musegu šd 1784
4. čo (od čoho) rozoznať niečo (od niečoho): popreg y mnie, Bože mug, srdce mudre, abich dobre od zleho rozeznatj, prawdu od falssj rozsuditj mohl kt 1753; když tri križe ze zemi wikopali, rozeznati aneb rosuditi nemohli, ktery bi bil oprawdiwy križ Krysta Gežisse ms 1758;
rozsudzovať [-sudz-, -sud-, -suď-, -suz-] ndk k 1: arbitrium facio: rozsuďugem ks 1763; giný pretržki lidu rozsuzuwali bpr 1787; (obrátený) telesni, ač tagiti nemuže, že hrich ma, ten vszak praudive nerozsudzuge slovem božim, než drži za hrich ss 18. st; k 2: odpórnósti potlačuge los, y mezy mocnyma také rozsuďuge kb 1757; nerozsuzuge, že gjm (včelám) gest w společnosti lépé byt, nežli když se na mnohé strany skrze rogenj trhagi go 1792; k 3: rozpomeňme se sami na sebe a rozsuďugme swědomi nasse, kolikráte sme zhressyli mp 1718; duchowne wecy duchowne magi rosuzowane bity le 1730; čnost, miloserdenstwy, zasluchy nerossudzugu, ale psoty polechcuge (!) sj 18. st; censor: který néco rozsuzuge grp 1771; k 4: pod wrškem hlawy prebiwa saud, kteryž rozdilnosti wecy rozsuzuge koa 17. st; nekdo rosuzuge mezi dnem a dnem a nekdo sudy každy den le 1730; (Herodes) bezbožnich katuw wjsjla protj newjnnim ditkam, ktere gesste newedelj rozsuzowatj mezj dobrim a zljm cs 18. st;
rozsudzovať sa ndk s kým súdiť sa s niekým: wčil stógte, abych sa rozsúdówal s wáma pred Pánem; súd Páňe gest z lidem geho a z Yzrahélom sa rozsúďowat bude kb 1757

---

súdiť ndk
1. práv byť sudcom v súdnom procese: purkrabie a ffoyt ti mohu kazdy den suditi za penize bez vzery žk 1473; saudili pánj w Bátowcech práwo, a dalo práwo winicu rodine Hankoweg w ruky bátovce 1606; w Turčyanskom widjeku ffalossne sudily laclavá 1718; incorrupte et integre judicare: sprawedliwe súditi ks 1763
o s. právo uplatňovať právny nárok: ti lide, ktery w Lypczy Nemeczkey na tom prawe sedieli, ze sprawowali a sudili to prawo p. ľupča 1543
2. náb vykonávať súd nad niekým, rozhodovať o vine niekoho: (Ježiš Kristus) stupyl na nebessa, sedy na prawyczy Buoha Otcza wsemohuczeho, odtud przide sudyt zíwe y mertwe spiš 1480 dsj; nermuť se nic na tom, co skládají zlí lidé, trvej málo, uzríš, jak jich Bůh súdit bude asl 1676; Buh sprawedliwe y sudy y tresce čloweka pukanec 18. st; nesprawedliwosti sudit bude (Boh) sudcuw a richtaruw mik 18. st; pren tito rannj, tito ruce, tito nohi, tento bok prebodnuty was sudy mik 18. st náb utrpenie Krista pripomína ľuďom ich hriechy
3. posudzovať, hodnotiť: woliti sobe magu bratřy každy rok na Kraczun dwoch cechmistrow, starssyho a mladssyho, ktery by vmelj sprawedliwe wsseliyake weczy suditi muráň 1585 e; staly a pewni u wire nachazeli se w prwneg czirkwi, kteri tak giž drželi nawku o wire, sudili nawku a zakon Mogžissow tc 1631; neracžte mne sudit, že slowensky wam daw(am) pisat, ponewacz mogi služebniczy wssetczy gsu w Trnawe brumov 1672 e; nullus illis nasus erat: nic neweďeli o wecách súditi ks 1763; nesudte a nebudete suzenj, nepotupugte a nebudete potupenj cs 18. st
4. myslieť si, domnievať sa: censeo: sudim, domniwam sa vt 1648; swedek se domniwa a suditi muže martin 1731; to gest lide sprawedliwy wždicki negsprawedliwegsseg o wecech sudia a prawdu uznawagu ms 1758
5. čo robiť závery, usudzovať, vyvodzovať: a gako pred swedkom Žabokrečania spusob kolies oznamuwali, odtud sudil, že su tie dražkovce 1714; pomáhal mu ňekterý, jako z rúcha súďené biťi móhlo, svetský kňez br 1785; do dediny obszolowskeg pospichaly, odkud sudy swedek, ze ay w deutralskem hagy zottyate drewo nje ynde, ale we dwore paneg sweg zložily obsolovce 1798; sama swedok očyte gu welmy hrubu widela, odkud sudi, že y w ten čas tarssena byla demänová 18. st
6. koho, čo za koho, čo pokladať niekoho, niečo za niekoho, niečo: každa werna dusse krestianska kazani swateho evangelium za weliku milost Božy a skrze kazani Pana Krysta spasitedlne poznani suditi a powažowati ma tc 1631; deputat se indignum: súdj seba za nehodného ks 1763; s. Jozef po preblahoslaweneg Panni Marigi súdj se byt negprwnegssý mezy swatýma slk 1766–80; kosit za dobre sudim, kdiž trawa ge we swogom kwetu kur 1792
7. komu čo prisudzovať, určiť niekomu niečo: kdiby gim Buh wssemohuczi sudyl a sprawowall, aby tyže deweczki predrecžene zamuž wydali meczi dobre lydy l. trnovec 1571; ta gista zmlowa menowanym Andrassowi a Mykulassowy y gegych dedyczom y potomkom w zadney geho strane sudczena byti nemohla sučany 1579 e; gestly by myly P. B. teg czere mladcžeg czo sudyl, aby z hospodarstwy pocztywu krasu vcžynyly martin 1650; tyran na synowy swem sudyl pro cyzolostwy hodne trestany, aby byl dedictwa zbaweny mc 18. st;
-ievať frekv k 1: knjzata geho za dari súdjwali a kňeži geho za ódplatu učjwali, y proroci geho za penjze prorokowali; syn aneb gánek (Šalamún) také udelal tam, kde byla stolica králówská, na kterég súdjwál kb 1757; k 3: každy člowek sam ze seba bližneho suďíwa gv 1755; sám Búh winu, nebo newinnosť swedomá wiďí, a liďé samé zewnitrnosťi súďíwagú bn 1790; že by ste sa podóbny nečinjwali faryzeussowi, tomu pokrytcowi, ktery s pychu mysli naduty a nadhérny publikána zdaleka stogjcyho súdjwal blr 18. st;
súdiť sa ndk
1. viesť súdny spor, pravotiť sa: poczel sie Tursky suditi z Matiegem Kowaczem žk 1481; tess ponewass se ya take tam o niektere sedlaki w teyze wsi mey Kremnicze s panem Vzeliti Petrom sudym necpaly 1564 e; aby se geho synowe nebo geho dietky po geho smrti neprawotili ani nesudili a starost ginssym nezawdawali jelšava 1604 e; ne zdycky pro statek mass se gsaudit (!) w swatek, gestly kostel milugess bv 1652; litigo: wadjm se, dohadugem se, rozbrog činjm, prawočjm se, súdjm se ks 1763
2. domnievať sa, usudzovať, posudzovať, mať mienku, názor, myslieť si: sua confessione judicari: z swych ust súditi sa ks 1763;
-ievať sa frekv k 1: Ad primum dobre wie swedek, že dominorum instantium tatjk sudiwal se s ginssimi páni zemani, než o tom newie, čy byl ze stawu zemanskeho nebo nie martin 1701; pren: kdyby sa tak súdjwal muž z Bohem, gako sa súdj syn čloweka s towaryssem swym kb 1757

dosúďiť nasúďiť sa_1 nasúďiť sa_2 odsúďiť posúďiť_1 posúďiť_2

odsúdiť: ^{→speex →vorbis}

---

posúdiť: ^{→speex →vorbis}

---

súdiť: ^{→speex →vorbis}

---

usúdiť: ^{→speex →vorbis}

ani raz ho neodsúdili ≈ ani jednou jej neodsoudili
čo najviac neodsúdime na ≈ co nejvíc neodsoudíme na
ho neodsúdili, žil ako ≈ jej neodsoudili, žil jako
mohol neodsúdiť politický a ≈ mohl neodsoudit politický a
najviac neodsúdime na celom ≈ nejvíc neodsoudíme na celém
neodsúdili, nič proti nej ≈ neodsoudili, nic proti ní
neodsúdili, žil ako zámožný ≈ neodsoudili, žil jako zámožný
raz ho neodsúdili, žil ≈ jednou jej neodsoudili, žil
...

a odsúdila všetky prejavy ≈ and condemned all manifestations
a odsúdili na smrť ≈ and sentenced to death
a odsúdili na štyri ≈ and sentenced to four
Daniel neusúdil, že sú ≈ Daniel judged they were
každé nedeľné ráno, „ nesúď ≈ every Sunday morning ; ‘ not
kým Daniel neusúdil, že ≈ until Daniel judged they
neusúdil, že sa mu ≈ finding it to his
odsúdili na desať rokov ≈ sentenced to ten years
...