súlad, -u m.
1. úmerná vyrovnanosť, súhra, harmónia, zhoda vyplývajúca zo vzájomnej. vhodnosti: s. farieb, s. pohybov, s. celku; vnútorný s.; s. vesmíru (Krčm.); s. medzi telesnou a duševnou prácou; ekon. s. medzi výrobnými vzťahmi a výrobnými silami; Byt zariadený bol moderne, všetko bolo v súlade. (Vans.)
2. zhoda, súhlas: priviesť, uviesť, dať niečo do s-u s niečím, (byť) v s-e s niekým, s niečím;
3. porozumenie, priateľská vzájomná zhoda: rodinný s.; Zdržal sa kvôli súladu pri večeri. (Jes.) Predhovor o súlade členstva, o pekných vyhliadkach. (Gab.)