súladný príd.
1. vyznačujúci sa súladom, harmóniou, úmernosťou zložiek, harmonický: s-é usporiadanie, s-é pohyby, s. celok; súladná hra dvoch farieb, červenej a čiernej (Zúb.);
2. vyznačujúci sa porozumením, duševnou zhodou, vyrovnaný: s. život, s-é manželstvo;
3. súzvučný, zvukovo usporiadaný, harmonický: Z oboch mestských veží zazneli súladné údery hodín. (Fig.);
súladne prísl.
1. súmerne, harmonicky: postava dievčaťa okrúhla a súladne vyvinutá (Vans.); Prešedivelá brada súladne doplňovala dojem vedeckého mysliteľa. (Hruš.)
2. v duševnej, vnútornej zhode, vyrovnane: s. pracovať, s. žiť;
3. súzvučne, harmonicky: Harmonika zahučí, pekne, súladne do noci. (Ráz.);
súladnosť, -ti ž...