sľúbiť -i dok.
1. dať sľub: s-la, že odíde; s-li si vernosť
2. zaviazať sa dať: s. pracovníkom prémie, dieťaťu darček, s. peniaze;
nedok. sľubovať
● s. hviezdy z neba nesplniteľné
// sľúbiť sa prisľúbiť prítomnosť, účasť ap.: s. sa na večeru;
nedok. sľubovať sa
sľúbiť -bi -bia sľúb! -bil -biac -bený -benie dok.
sľúbiť sa -bi sa -bia sa sľúb sa! -bil sa -biac sa -benie sa dok.
sľúbiť sa p. zaviazať sa
sľúbiť urobiť sľub vykonať, dodržať niečo • prisľúbiť • dať sľub: deti sľúbili, že poslúchnu; mladí si sľúbili, prisľúbili vernosť, dali si sľub vernosti • kniž. zasľúbiť: zasľúbili nám pomoc • nasľubovať • posľubovať (veľa sľúbiť a často to nedodržať): nasľubovali, posľubovali nám výhodnú kúpu, ale nič z toho nebolo • zaviazať sa (urobiť záväzný sľub): zaviazať sa splniť plán • zaprisahať sa • zaveriť sa (sľúbiť pod prísahou): zaprisahal sa, zaveril sa, že už nebude piť • zastar. obecať
zaručiť sa dať záväzný sľub, že sa niečo uskutoční • dať záruku • dať slovo: zaručiť sa za dodržanie termínu; dal mi slovo, preto mu verím • sľúbiť • prisľúbiť • zasľúbiť (záväzne) • kniž. al. hovor.: garantovať • dať garanciu: garantoval som im, dal som im garanciu, že podnik bude prosperovať • zaviazať sa (prevziať zodpovednosť za niečo): zaviazali sa, že výdavky zaplatia
zaviazať sa dať záväzné slovo na splnenie niečoho • dať sľub: zaviazať sa, dať sľub na spoluúčasť v podnikaní • prisľúbiť sa • sľúbiť sa (zaviazať sa sľubom byť prítomný niekde, byť účastný na niečom): (pri)sľúbili sa, že na konferenciu prídu • zastar. pripovedať sa: pripovedal sa, že jej bude pomáhať • zadať sa (vziať na seba nejaký záväzok): dievča sa už zadalo mládencovi • pozaväzovať sa (postupne, na viacerých miestach)
p. aj zaprisahať sa
sľúbiť, -i, -ia dok. (čo, koho komu) urobiť, dať sľub, sľubom sa k niečom zaviazať: Sľúbili si vernú lásku. (Taj.) Sľúbil jej, že bude na ňu ustavične myslieť. (Kuk.) Sami ste ma dobrovoľne sľúbili Štefanovi. (Kal.);
|| sľúbiť sa sľubom sa zaviazať niekam prísť, prisľúbiť svoju účasť niekde: Tí chlapci sa na dnes sľúbili. (Al.) Sľúbil sa, že príde. (Taj.);
sľubovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo; čo, koho komu) dávať sľub, sľubom sa zaväzovať: Čo ste sľubovali ako mladé dievča, vyplnilo sa plnou mierou. (Jégé) Sľubujem vám, že to už nikdy neurobím. (Zúb.); s. hory-doly veľmi mnoho;
2. (čo) vzbudzovať nádej na niečo: Jeho dedinstvo sľubovalo zvláštneho človeka. (Jégé) Čo ten pohľad sľuboval! (Kuk.);
dok. k 1 sľúbiť
|| sľubovať sa sľubom sa zaväzovať niekam prísť: I on sa kedysi sľuboval, a neprišiel. (Tim.);
dok. sľúbiť sa
|| sľubovať si (čo od koho, od čoho) očakávať niečo, dúfať v niečo: Jedni sľubovali si od neho všeličo, druhí sa triasli pred ním. (Ráz.)
sľúbiť, čes slíbiť dk 1. čo komu dať, urobiť sľub, sľubom sa k niečomu zaviazať: vyznavam, zie gsem slibil purgmistru a raddye miesta za knyezie Vaczlawa (s. l. 1460); slibil gest Martin zastupiti giz gmenowaneho Jana, pisarze (ŽK 1469); W. M. nam ten dluch slibily poplatity (BOJNICE 1565 E); Deman mi slubil dati za me wyno penize (JABLOŇOVCE 1581); Johanes Szumky slubil mi bol daty pol zlateho anebo wycze za prisahu (H. JASENO 1667); pan Sandor gmenem ditek swich slibil pani Katerine dvacat zlatich uherskich (KLOBUŠICE 1675); gaki ti (diabol) dar slubil (KT 1753); Andreas dom nepredal, any nedawal, ale toliko hospodu gemu dat slubil (ONDRAŠOVÁ 18. st); chodil som Petrowi na Bor na krosna, slubil mi pat grossi, nedal mi nisst (PUKANEC 18. st); x. pren len slúb mi ruku, prepekný vítez (ASL 1560) manželstvo L. v prísažných formulách: aby ona tess slibila na gegy czest a wyeru (ZVOLEN 1592) F. slibiti sladky med, za med ukazat ged (BV 1652) o neúprimnosti 2. koho komu prisľúbiť niekoho niekomu za manželku, zasnúbiť: Marya slubená bola mužowi, kterémuss meno bylo Jozeff (PrW 1780); -ovať ndk 1. k 1: chczeme aj slibugeme was wyprawiti (ŽK 1469); slibuge sam (Baláž Jarota) na sweho kone wsednuti a za mesto praczowati (P. ĽUPČA 1553); kazdy pod cztereczet zlatych slubugeme my poruczniczi, gesli by to se na tich newiplnilo (BREZOVIČKA 1597 E); co kdo slibuge, splnit gest powinen (KoB 1666); Isstwan swedkowy slubowal zem zapisaty (H. JASENO 1667); dlch tenže mlinar slubowal (pastierovi) odpustit (ROVŇANY 1753); (Hadixa) vaďila sa z lekárem, hrozila sa mu, slibovala hojný žold (BR 1785); zdaliž neslibowaly pan tuže luku wypustiti (TURIEC 18. st) L. v prísažných formulách: kdyz se geden bozy a wedle czti slibuge swuoy zywot polepssiti (ŽK 1473); slibugi na mu czest, wieru, ze ya tito weczi chczi wodlowati (NECPALY 1564 E); Blazeg pod swim czloweczenstwim slibowal konie (TRENČÍN 1592) na svoju česť; slibugem tobe mogu čest a wiru, že te nechcem nikda opustity (AgS 1708) pri uzatvorení manželstva F. s. zlaté hory, hory doly veľmi mnoho: (furiant) panne hory doly wždiczky slibuge, ona o tom newy, že gy podwede (SNS 1786); (niektorí) pry spowedy zlate hory slubugu (MiK 18. st); velkú si za to mzdu v srdci sliboval (BR 1785) dúfal vo veľkú odmenu; sladkost slibuge a peljnek za žluči zmjssenj poddawa (PT 1796) na jazyku med, v srdci jed 2. čo vzbudzovať nádej na niečo: niské krowý a chrást lichwa na tolko obežrala, žeby malý neb žádný zrost neslibowali (PH 1770); kupci z ohledu na prowodene po wssech okolitjch kragach kupectwj uplnu bezpečnost sobe slibowat mohli (PT 1796) F. den Vavrince gasni mnoho dobreho wina slubuge (PR 18. st); sľúbiť sa, čes slíbiť sa dk sľubom sa zaviazať niekam prísť, prisľúbiť svoju účasť niekde: bila se slibila sama (sirota) k nam prigiti ve treh tizneh (BREZNO 1590); len do roka sa mu slibila (Kohudka), ale gu zatim nyepopustil (KRUPINA 1695); ten (Jurko) sa slubil, ale dotgal sa neotprawi, pokut pan sa domu nenawrati (RADVAŇ 1714); condicere coenam alicui: k nekomu k wečeri se slibit (LD 18. st)