Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj

sadnúť, sadnúť si -e -ú -dol dok.

1. zaujať sedaciu polohu: s. (si) za stôl, k obloku, do kresla; prosím, s-te si! s. (si) k jedlu začať jesť; s. (si) za volant zaujať miesto vodiča; hovor. ísť si niekde s. posedieť si v kaviarni ap.

2. kniž. usadiť sa niekde: s. (si) na trón; s-l (si) na otcovo miesto

3. hovor. začať prenasledovať: učiteľ si s-l na žiaka

4. nastúpiť do dopr. prostriedku: s. (si) do auta, na rýchlik

5. (o vtákoch, hmyze) zastaviť sa po skončení letu: bociany (si) s-li na lúku, mucha (si) s-la na lampu

6. iba sadnúť (o malých čiastočkách hmoty) usadiť sa na povrchu; pokryť: na stromy s-la hmla, na dedinu s-e tma;

pren. s-l naňho smútok zachvátil ho

7. iba sadnúť klesnúť (význ. 1): kameň v rieke s-l na dno, stavba po čase s-la, zem s-la uľahla sa, usadla

8. iba sadnúť hovor. byť dobre umiestnený; hodiť sa, pristať: úder s-l na hlavu; oblek mu s-l, prezývka mu presne s-la

s. (si) do hotového bez námahy získať výhodné postavenie; s. niekomu na lep naivne uveriť, naletieť; expr. niečo mu s-lo na nos hnevá sa (pre maličkosť); mucha mu s-la na nos;

nedok. k 1 – 5 sadať, sadať si, k 6, 7 iba sadať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sadnúť, sadnúť si ‑e ‑ú ‑dol dok.
sadnúť sa ‑e ‑ú ‑dol dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1


pokryť 1. dať na niečo kryt, prikrývku • zakryťprikryť: pokryť, zakryť dlážku linoleom; pokryť, prikryť stôl obrusomzastrieťkniž. zahaliť: tvár má zastretú, zahalenú smútočným závojomvyložiťpovykladaťobložiťpoobkladať (poklásť povrch niečím): steny vyložili, povykladali, obložili kachličkami

2. utvoriť vrstvu na povrchu niečoho (obyč. o drobných čiastočkách niečoho) • usadiť sausadnúť sa (na niečom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nábytkurozprestrieť sa (po niečom) • rozložiť sa (nad niečím): mraky sa rozprestreli po oblohe; dym sa rozložil nad mestomsadnúť: na stromy sadla osuheľpousádzať sapousadzovať sa (postupne): na dne sa pousádzal kameň

3. p. skryť 1 4. p. uspokojiť 3


pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí


sadnúť sa vplyvom rozličných procesov (tepelných, chemických) zmeniť tekutú konzistenciu na polotuhú al. tuhú • stuhnúťusadnúť sa: krv sa už sadla, stuhla, usadla sa; huspenina sa dobre sadla, stuhlazraziť sa (obyč. aj do drobných čiastočiek): mlieko sa pri varení zrazilo; krv sa zrazila


sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu • usadnúťposadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličkyexpr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravenádet.: hačnúť sihačkať si: Pekne si hačkaj!expr.: ľapnúť silofnúť silopnúť sitrocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zemzasadnúťusadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stolaprisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňurozložiť saexpr.: uvelebiť sausalašiť sarozvaliť sa (pohodlne si sadnúť al. aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom miesteexpr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo fotelikniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukeposadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatryexpr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníkyposadnúťpoposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu

2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku • nasadnúťnastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta!vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč

3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho • usadiť sausadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla

4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším • usadnúťusadiť sauľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahlapoklesnúť: piesok poklesol na dnokľaknúť: hlina kľaklaprepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol

5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho • doľahnúťdosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň

6. p. usadiť sa 1 7. porov. prenasledovať 2 8. iba sadnúť p. pristať 2


skysnúť kysnutím, kvasením zmeniť svoje vlastnosti • skysliť saskyslieť: polievka na teple skysla, skyslela; mlieko sa do rána skysliloskýšiť sa (o mlieku) • zoctovatieťzlomiť sa (dostať octovú chuť; o víne): víno v otvorenej fľaši rýchlo zoctovatelo, zlomilo sanabrznúť (začať kvasiť): mlieko nabrzlo, omáčka už nabrzlaseknúť sazraziť sa (tepelnými procesmi zmeniť konzistenciu; o mlieku): mlieko sa pri varení seklo, zrazilosadnúť sa (kvasením nadobudnúť tuhšiu konzistenciu; o mlieku)


usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sausídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v mestehovor. zakotviťexpr.: uviaznuťzaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrikepren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil koreneudomácniť sazabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnilikniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesorexpr.: usalašiť saupelešiť sazapelešiť saroztiahnuť sarozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom domeutáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji horyhovor.: nanosiť sananiesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komorykniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miestokniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukepousádzať sapousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

p. aj ubytovať sa

2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prachuložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperienavrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesoksadnúť: na stromy sadla hmlapousádzať sapousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

3. p. sadnúť (si) 1


usadnúť sa 1. poklesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším • usadnúťsadnúť: pôda (sa) po daždi usadla; zem sadlauľahnúť (sa): sneh sa po odmäku uľaholpoklesnúťklesnúťkľaknúť: svah (po)klesol, kľakolodb. nedok. sedimentovať (utvárať sediment): horniny sedimentovali; kal sedimentoval

2. p. usadiť sa 2 3. p. sadnúť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sadať sa, -á, -ajú nedok. (o niektorých tekutinách) zrážať sa, tuhnúť: mlieko sa sadá, krv sa sadá; huspenina, rôsol sa sadá;

dok. sadnúť sa


sadať (si) [nár. i sedať (si)], -á, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i kam) zaujímať sediacu polohu, chystať sa sedieť, sadnúť: s. (si) na stoličku, na zem, za stôl, do lavice; Deti sadajú na trávnik. (Fr. Kráľ) Prosím, sadať za stôl! (Švant.) volanie k jedlu; s. (si) k niečomu (napr. k učeniu) začínať niečo robiť; U Jonášov sadali k obedu (Laz.) začínali obedovať. [Žena] sadá k dojeniu. (Tim.) Sadám si k šoférovi. (Tat.) Gazdiná si sadá proti nemu na kus reči. (Tat.) Jej úzka topánočka blysla sa spod šiat pri sadaní. (Vaj.); pren. hovor. slnko sadá zapadá;

2. obyč. sadať (na čo, do čoho i bezpredm.) nasadať, vysadať na nejaký dopravný prostriedok: s. ná voz, na koňa, na vlak, na auto, do vlaku, do auta, do sedla; Sadali sme do kočov. (Taj.)

s. na vysokého koňa robiť niečo, na čo sily, prostriedky nestačia;

3. obyč. sadať (kam i bezpredm.) (o hmyze al. o vtákoch) spúšťať sa na niečo pri lete, usádzať sa niekde: Sadal ti na nos sršeň. (Švant.) Komáry dievkam na nosy sadajú. (J. Kráľ) [Vrabčiak] sadá na ploty. (Jaš.)

s. niekomu na lep nechávať sa niekým klamať; vrana k vrane sadá (porek.) rovnakí ľudia sa vyhľadávajú, držia spolu;

4. len nezvratné sadať (na čo, kam i bezpredm.) (o drobných čiastočkách hmoty) pomaly klesať dolu a usadzovať sa na povrchu niečoh, pokrývať niečo: prach sadá na nábytok; Perie sadalo na perinu. (Tomašč.) Dym, prach, zvyšky uhlia sadajú na pôdu. (Vans.) Pot úzkosti mu sadá na spánky (Al.) vyráža. Na stromy sadá hmla. (Pláv.); pren. Na Ráztoky sadal jarný večer (Urb.) zvečerievalo sa. Beznádejnosť sadala na naše srdcia (Hruš.) zmocňovala sa nás. Mrákavy sadajú na jeho dušu (Al.) zmocňuje sa ho smútok. Na líce mu sadali zreteľné znaky slaboty (Hor.) objavovali sa. Do očí prosebníkov sadali ohníky nádeje (Urb.) v očiach sa im objavovala nádej. Na tvár mu sadá priateľský úsmev (Fr. Kráľ) začína sa usmievať.

5. len sadať (na čo i bezpredm.) klesať na dno (o látkach ťažších ako voda): hlina, piesok sadá na dno (vo vode) klesá, usadzuje sa na dne;

6. len sadať klesať, prepadávať sa: Mäkká pôda sadala nižšie a nižšie. (Sev.);

dok. sadnúť (si)


sadnúť sa, -ne, -nú, -dol (dok.) (o niektorých tekutinách) zraziť sa, stuhnúť: krv sa sadla, mlieko sa sadlo; huspenina sa sadla, rôsol sa sadol;

nedok. sadať sa


sadnúť (si), -ne, -nú, -dol dok.

1. (bezpredm. i kam) zaujať sediacu polohu, posadiť sa: s. (si) na stoličku, na lavicu, za stôl, do lavice, do fotela; s. (si) niekomu na kolená, do lona; s. si na svoje miesto; Sadne si zvedavo na posteli. (Heč.) Po obede sadli pod smrek. (Kuk.) [Jaroš] sadol k stolíku. (Vaj.) K jej (matkiným) nohám nesadnem. (Rúf.); s. si k stolu, k obedu, k večeri, k jedlu začať jesť; Keď si už sadol k mise, bolo mu málo za desiatich (Tomašč.) keď sa pustil do jedenia; s. si k niečomu (napr. k práci, k stroju, k učeniu) začať niečo robiť, pustiť sa do práce: Stará mať si sadla k svojej robote. (Janč.) Sadla som si ku knihe (Bedn.) začala som čítať. Jedného dňa si sadol a označil istý druh literatúry ako „písačky“ (A. Mat.) dal sa do práce. Sadol si za volant (Min.) zaujal miesto šoféra. Páni sadli ku kartám (Vaj.) začali hrať. Žofka si sadla k matke. (Jégé) Sadol si proti nemu [agentovi] na lavičku. (Vám.) Sadni si u nás. (Kuk.) Starší nedajú im [hudcom] sadnúť a rozkážu húsť (Taj.) nedovolia im odpočívať; hovor. s. si niekam, ísť si niekam s. posedieť si, obyč. v kaviarni ap.: Za ten čas si môže sadnúť niekde na pivo. (Laz.); pren.: Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre (Chal.) panuje krivda; hovor. Slniečko sadlo za hory (Tat.) zapadlo.

Kto na dve stoličky sadá, obyčajne na zem sadne (prísl.) vypočítavosť sa nemusí vyplatiť.

2. usadiť sa niekde: (Arizátori) si mohli sadnúť na židovské majetky (Jaš.) zmocniť sa ich; s. si do hotového prísť bez práce k dobrému postaveniu; Sadne do najkrajšieho sedenia v obci. (Kuk.) Sadol na cudzie (Tim.) zmocnil sa cudzieho majetku. Ledva sadol do fary ... (Tim.) dostal faru. Bol som zaľúbený. Dcéra advokáta sadla mi do srdca (Kuk.) zaujala moje srdce.

3. hovor. (na koho) začať prenasledovať, trápiť niekoho: [Profesor] si na mňa sadol a strpčoval život. (Jégé)

4. obyč. sadnúť (na čo, do čoho) nasadnúť na nejaký dopravný prostriedok, nastúpiť, vysadnúť: s. na voz, do koča, na vlak, do vlaku, do auta, na loď; Sadol na železnicu (Škult.) odcestoval. Sadli sme do kupé na splitskej železničnej stanici. (Kuk.); s. na koňa

s. do sedla získať prevahu nad niekým: Ako sadnúť do sedla a nedať sa. (Bod.) Vie viesť šerm rozhovoru, pri ktorom ide o to, kto komu sadne na kobylku (A. Mat.) kto získa prevahu, vyhrá nad niekým.

5. obyč. sadnúť (na čo i bezpredm.) (o hmyze al. o vtákoch) spustiť sa na niečo pri lete, usadiť sa niekde: Na plešinu mu (náčelníkovi) sadla mucha. (Krno) Človek nevie, kde sadnú roje. (Tim.) Vrabčiak sadol na peň. (Šteinh.)

hovor. s. niekomu na lep nechať sa niekým oklamať, prekabátiť, naletieť niekomu; niečo mu sadlo na nos hnevá sa, urazil sa pre niečo: Chodia [nafúkaní] ako sud, keď im niečo na nos sadne. (Kuk.) Pýcha jej sadla na nos (Skal.) spyšnela.

6. len nezvratné sadnúť (na čo i bezpredm.) (o drobných čiastočkách hmoty) usadiť sa na povrchu niečoho, pokryť niečo: Na konáre sadla osuheľ. (Fig.) Na hory sadnú daždivé mračná. (Ráz.); rosa sadla na trávu; Tiene (oblakov) sadli na Jablonovo. (Vaj.) Spara sadla na ňu [Julku] v nevetranej komore. (Laz.); pren.: Večer tichý sadol na svet (Hviezd.) zvečerilo sa. Na chalupu sadla noc (Jaš.) nastala noc. Sen mu nechce sadnúť na oči (Kuk.) nemôže zaspať. Na dušu jej sadol mrak (Jaš.) zosmutnela. Strach jej sadol na tvár (Hor.) bolo jej vidno strach na tvári. Do očú Černovského sadol vzdor (Urb.) oči nadobudli výraz vzdoru. Trpký úsmev sadol mu na pery. (Vaj.) Tajomný cit sadne na srdce človeka (Kal.) zmocní sa ho. Umienil si, že skape hladom. Ale na piaty deň mu to sadlo na mozog (Jaš.) pomiatol sa od hladu.

7. (na čo i bezpredm.) klesnúť na dno (o látkach ťažších ako voda), usadiť sa na dne: Chrobáky vyplávajú na povrch, kamienky sadnú na spodok. (Záb.); loď sadla na dno narazila na plytčinu;

8. klesnúť, znížiť sa: sadnutie klenbovej konštrukcie; zem, pôda sadla klesla, prepadla sa nižšie; (Nakysnuté cesto) sa nesmie miešať, aby nesadlo (Vans.) nekleslo.

9. hovor. (komu i bezpredm.) byť dobre umiestený; hodiť sa, pristať: Úder nesadol (Jaš.) nezasiahol, nedoľahol. Vybral si ten (frak), ktorý mu sadol najlepšie. (Zgur.); nadávka, prezývka, prívlastok niekomu sadne;

nedok. k 1-8 sadať (si)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu