samostatný príd.
1. spoliehajúci sa na vlastné sily: s. človek, s-é dieťa
2. vykonávaný bez cudzej pomoci, pôvodný: s-é myslenie, konanie, dielo
3. nezávislý, slobodný: s. štát, národ, s. remeselník, podnikateľ
4. existujúci oddelene, osobitný: s. vedný odbor, s. vývin;
samostatne prísl.: riaditeľ rozhoduje s., konať s., podnikať s., vyvíjať sa s.;
samostatnosť -i ž.: štátna s., umelecká s., priúčať dieťa s-i