sebakritika -y ž. kritika seba samého: úprimná s.;
sebakritický príd.;
sebakriticky prísl.;
sebakritickosť -i ž.
sebakritika [-t-] -ky ž.
sebakritika -y ž. ‹sl + g› kritika seba samého, vlastná kritika, autokritika: urobiť s-u;
sebakritický príd. autokritický; s. postoj, prejav;
sebakriticky prísl.: s. priznať nedostatky;
sebakritickosť -ti ž.
sebakritika kritický postoj k sebe samému, k vlastnému konaniu • autokritika: mať potrebnú mieru sebakritiky, autokritiky • zastar. samokritika
sebakritika, -y ž. kritický postoj k sebe samému, k vlastnej práci a konaniu: ľudia, opatrení potrebnou mierou sebakritiky (Šolt.); mať, nemať s-u; metóda kritiky a sebakritiky; hlboká, kajúcna sebakritika (Karv.); Takú sebakritiku som vystrúhal ... (Karv.)