sedliacky [se-, še-; -dl(i)a-, -dlá-] príd
1. patriaci sedliakovi al. používaný sedliakom: grunty sedlaczke, hosstaky pak, w kterych obidlenj swe magy trenčín 1589; ponewadz slussna a sprawedliwa wecz gest, abi roli takowe, ktere predtim od gruntow sedlaczkich bili odtrhnute, bili zase k nim pripogene žilina 1622; Janoš, Ondro a Adam Babinsky sedia na dvu laniech sedlackych orava 1625 u2; ponewacs w hrachach welka sskoda se stawa, a to yak w panskich, tak w sedliackich l. ján 1704; my od nasich predkoch nikda neslyšeli, žeby dakedy u nas v Hranovnici nejake zemanske aneb panske grunty byli, ale všecko sedlacke hranovnica 1776 lp; tak še volaju Dluhe zeme, šedlacke nemcovce 1787 lp
2. pochádzajúci od sedliakov, vykonávaný sedliakmi: ten duom y take ginssy wieczy pan ma propustiti wedle sedlaczkeho woleni žk 1473
o s-a poriadka, robota, práca práv pracovná povinnosť poddaného sedliaka voči zemepánovi: sedlácke roboty žebi robili, neny su powedomy, poradky ginsse sedlacke wikonawaly galanta 1663; nevime jak by jsme mohli naše prace sedliacke a hospodarske vykonavat hybe 1678 lp: (tovariš) nge w poly sedlacku robotu powinen delat, ale okolo kozj a we warsstate veličná 1750; kumssti zbitečne gsme zakázali, z kterimi také chudobny odtahugú se od sedláckég roboti pt 1778
3. prislúchajúci do sedliackej vrstvy, stavu: k tey dywcze swey prygel zete gedneho sedlaczkeho czloweka z Jahodnyk, menem Petrass Mylecz trebostovo 1577; niczmeneg magy take mistry pilny pozor daty na towarissuw swich, budto žeby on bil zemanskeho neb sedlaczkeho, meštianskeho aneb gineho rodu hlohovec 1674; empirice: lekárstwi sedlácké ľudové lieky z bylín; empiricus: lekar sedlacky ľudový liečiteľ ks 1763; zwázaly chitenych a sedláczky obiedik, chlyb totissto a syr pred knyža predložily pep 1770 prostý, jednoduchý
4. spoločensky nižšie hodnotený, nekultúrny, prostý, hrubý: sedlyacka trupnost zmrznutu hluposty smrdj kob 1666; geho hunczfutom a sselmom, psom sedliackjm menowaly krupina 1738; opica barbarics: sedlácke seba sprawowáni; incivilis: sedlácky, neuctiwy ks 1763; hrizu se z mrzutú, sedláckú a společnú záwistu pt 1778;
po s-y prísl výraz k 4: rusticatim: po sedlácsky, po chlápsky, na spúsob sedláka; sicilisso: po sedlácky mlúwjm aneb sprosťe mlúwjm ks 1763;
sedliactvo [-o, -í] s
1. sedliacky stav, príslušnosť k sedliackemu stavu: ničmeneg my nedorozumnemu, medznemu chlapstwu neb sedliactwu konečnu skazu gesste nezadagicze, lid wogensky sme zadržely l. ján 1672; nech se beru w rozum y wssicknj, ktery zanechagjce swe remeslo, kupectwo, sedlactwo, na wognu se oddawagy sp 1696; wssakze uhlidagice geho dostatečnost, o to sme se winalozily, abi sme mu take y do sedlactwa dopomohly spiš 18. st
2. poľnohospodárska usadlosť, pozostávajúca z domu, záhrady a pôdy s rozličnou výmerou (najmenej 1/8), kt. dával zemepán svojim poddaným do trvalého al. dočasného užívania: Jan pak Hobrciar plativa od polovice sedlactvi sveho na obadva terminy po penezich 88 bojnice 1614 u2; on sedliactwo w Krnissowe nygiakowe nemal, než zustawal tam toliko na hoffierstwy krupina 1643; (J. Paluš) bil toljko za pol sedljaka, takže predgmenowaneg paneg taktess y do slowutneho widjeka toliko za pol sedljactwa odbjwal s. pravno 1682; na nagwatssje sedljacztwo czeluo wisege sa sto korczou, to gest mjer sestdesjat sest presporskich a sena že naberagu z uwratjama sest wozou čremošné 18. st