sekta -y siekt ž.
1. náb. skupina odlúčená od materského cirk. spoločenstva
2. uzavretá skupina odštiepená od polit., umel. a i. smeru
sekta -ty siekt ž.
sekta -y ž. ‹l›
1. samostatné náboženské spoločenstvo odtrhnuté od oficiálnych cirkví (pre odlišné učenie, obrad a i.): stredoveké, novodobé s-y
2. oddelená, odštiepená skupina (politická, ideologická), izolujúca sa od nejakého hnutia al. od ostatnej spoločnosti
sekta, -y, siekt ž. náboženská obec, ktorá sa vyčlenila z väčšej oficiálnej cirkvi: heretické, schizmatické s-y; mystické orientálne s-y;
pren. uzavretá skupina, ktorá sa odštiepila od nejakej strany, umeleckého smeru ap.
sekta ž lat náboženská obec líšiaca sa vierovyznaním a obradom odlúčená od oficiálnej materskej cirkvi: bratrstwy ssewczowske dopustity nema, aby w gegich prostredku neyake potupne bludy a sekty wzniknuty mely (CA 1579); roty, sekty, bludy ďábel rozsál v církvi všudy (RL 1636); co kdy ste wy s patym ewangelistem wassym a antikrysta predchodzym Lutherem w secte wasseg učinit se pokusyli (DuH 1723); co ale farizeowe? Tjto nebyli knezowe, než toliko sektarowe, neb tri sekti se nachazeli w židowstwu za času Krysta Pána: farizegska, sadducegska a essegska (LKa 1736)