šic cit. vyj. odháňanie (mačiek)
sic! [sik] prísl. ‹l› kniž. tak, takto (upozornenie, že príslušný text je správne, presne odpísaný); hľa, pozri, všimni si (upozornenie na dôležitosť niektorých pasáží textu)
heš vyjadruje odháňanie, plašenie zvierat, obyč. vtákov, hydiny • hešta • hiš • hišta, pís. i hyš, hyšta • huš, hušta: heš, hešta, hyš, odháňala sliepky od seba • šic • šc: šic, šc, hnal mačku od kurčiat • kš • kšš • zried. brš (Hviezdoslav)
šic p. heš
šic cit. vyjadruje odpudzovanie, odháňanie (obyč. mačiek): Vše pretrhla spev výkrikom na mačku. — Nina, šic! (Tim.) šicí, správ. šijací (stroj)
síce, sic I. spoj prir 1. obmedzuje obsah prvej vety v odporovacom súvetí, tvorí spojkové dvojice síce … ale: telo pak me chcem a zadam, aby do zemy, s ktereg wzano gest, pocztywo sycze, ale bez welkeg utrowy a pompy pochowalo bratislava 1667; mala sic twar malowanu, ale w srdcy zlosti gv 1755; robota se syce začala, ale pro predgmenowanu prekažku zanechana byla belá 1773 2. v spojkovom výraze a síce má vysvetľovací, bližšie určovací charakter: hogna hostina skwostne ma gedla, ne bez zweryny, a sjce rozlične fogasse kob 1666; Jano Uhliar kupil yrek yrekom dwa taliky: geden od Maczaka a druhi od Sudy, a to syce za fl 4 d 30 očová 1692; aby se huffy na gisté mjsta w kostele poradne rozdelili, a syce osobitne mužowé od ženského pohlawj ukk 1768; kvetini na lahodnem teplom čase, a sice wečerom se presadzouat magj pr 18. st II. čast pobáda na súhlas s hovoriacim, zaiste, pravda: tak jest síce, tak, že lepšie se drevo v zime kála asl 1672; qvidem: syce, zagjste ks 1763; tak jest síce pravda, štestí jest dobrý host asl 1781
šic cit obyč. vyj. odháňanie (mačiek ap.), hybaj preč: šic, kocúr na myši zl 1759–56; mne s posmechom reknuwsse: ssic! s. l. 1761