sila -y síl ž.
1. schopnosť podávať teles. al. duš. výkon, energia: telesná, mravná s.; udrieť z celej s-y; pozbierať (posledné) s-y; usilovať sa zo všetkých síl
2. zdroj pohybu al. pohybovej energie: hnacia, príťažlivá s., s. vodného toku, víchra
3. (veľká) miera účinnosti, intenzita: umelecká s., s. alkoholu
4. zamestnanec, pracovník: kvalifikovaná, učiteľská, výkonná s.
5. silný kolektívny činiteľ, moc: mierové, spoločenské, pokrokové s-y; ľavicové, pravicové s-y; voj. ozbrojené s-y; publ. použitie s. v medzinárodných sporoch; náb. i rozpráv. nadprirodzená s.
● byť pri sile byť silný; robiť dačo z pozície s-y vo vedomí skutočnej al. fiktívnej prevahy;
silový1 príd. k 1, 2, 5: s. účinok svalu; fyz. s-é pole, napätie; publ. s. rezort, s-é ministerstvo kt. sa opiera o bezpečnostné zložky