končiť, -í, -ia, rozk. -nč/-nči nedok. (čo) ukončovať, dokončovať, zakľučovať, dovršovať, završovať: k. prácu, rozhovor, k. štúdia; kniž. k. pozemskú púť o smrti;
opak. končievať, -a, -ajú;
dok. dokončiť, skončiť, ukončiť
|| končiť sa mať koniec, prestávať: rok, deň sa končí, hra sa končí; gram. slovo sa končí na samohlásku;
opak. končievať sa;
dok. skončiť sa
skončiť sa i skončiť2, -í, -ia, rozk. -nč/-nči dok. dospieť ku koncu, dovŕšiť sa, ukončiť sa: vojna sa skončila; vyučovanie sa skončilo; prázdniny sa skončili; predstavenie sa. skončilo; zápas sa skončil; Obed sa skončil. (Kuk.) Dávno skončila vojna. (Jil.) Mohlo by to všelijako skončiť. (Urb.)
skončiť1, -í, -ia, rozk. -nč/-nči dok.
1. (čo) doviesť do konca, urobiť s niečím koniec, dokončiť, ukončiť, dovŕšiť: s. prácu, dielo, stavbu, operáciu; s. štúdiá, školu, vojenskú službu; s. rozhovor, reč; s. návštevu; s. obed, večeru;
2. (s čím, s kým i bezpredm.) ukončiť niečo prerušením činnosti, urobiť koniec niečomu: Skončil so životom. (Smrek); expr. s tebou (s vami) som skončil nehovorím viac s tebou (s vami);
3. (čím, ako) zakončiť, ukončiť, zavŕšiť niečo istým spôsobom: Začali clivou piesňou a skončili pijatikou. (Tat.); s. tragicky zahynúť;
4. (kde) ocitnúť sa niekde v dôsledku istej činnosti: Skončil vo väzení (Taj.) dostal sa do väzenia. Skončíš na šibenici (červ.) obesia ťa; s. na prvom (druhom, piatom) mieste byť v istej súťaži al. na pretekoch na prvom (druhom, piatom) mieste