Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj hssjV

skrotiť dok.

1. urobiť krotkým (zviera); zdomácniť: s. leva

2. upokojiť, utíšiť, zmierniť: s. neposedné dieťa, s. odbojné skupiny

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
skrotiť ‑í ‑ia dok.

krotiť -tí -tia kroť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo) ▶ cvičiť zviera a nútiť ho poslúchať, robiť krotkým: k. levy, slony, delfíny; vynikať v krotení šeliem; Spomenul som si na detstvo, mágiu cirkusu, a tak vznikol nápad s kroteným kocúrom, po ktorom chlapec zatúži. [KŽ 1963]
2. (koho, čo) ▶ robiť pokojnejším, pokojným, mierniť; syn. tíšiť, tlmiť: k. demonštrantov, fanúšikov; k. svoj hnev; k. vášeň, žiadostivosť; k. zvedavosť, fantáziu; kroť svoju povahu!; Tak ma krotil v mladíckej prchkosti a nerozvážnosti a hádam jemu najväčšmi vďačím za to, že som sa nedal strhnúť slepým hnevom. [J. Lenčo]
dok.skrotiť


ochmelko -ka pl. N -kovia m. expr.kto je al. býva omámený alkoholom, opitý človek: tackajúci sa o.; miestni ochmelkovia; príbehy o znudených a unavených ochmelkoch *ochočiťspráv. urobiť zvieratá krotkými, skrotiť *ochočovaťspráv. robiť zvieratá krotkými, krotiť

ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniťzdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

2. urobiť miernym, pokojným • upokojiťutíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniťschladiťstlmiťutlmiťstíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuťopanovaťpotlačiťpremôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)


udomácniť 1. prispôsobiť domácemu životnému prostrediu (najmä rastliny a zvieratá) • zdomácniť: udomácniť, zdomácniť nové odrody pšeniceaklimatizovať: aklimatizovať ovocné stromy; aklimatizovanie zvierat v zoologickej záhradeodb. domestikovať (najmä zvieratá): domestikovať divé kozyskrotiť (zvieratá): skrotiť zverzvyknúťprivyknúť (na domáce podmienky) • naturalizovať (prispôsobiť cudziemu prostrediu)

2. začať používať ako bežné: udomácniť nové zvykyzaužívaťzaviesť: zaužívať, zaviesť nové spôsoby


utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiťuspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakovuchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísaťukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmiexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezlivízried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustilautešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešilipren. uspať: usiloval sa svedomie uspať

2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiťstlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smädzmierniťumierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracoviskuschladiťskrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiťzahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasízahlušiťprehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitímkniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní


zvíťaziť 1. fyzickou silou, obratnosťou al. duševnými schopnosťami dosiahnuť víťazstvo, získať prvenstvo • vyhrať: zvíťaziť, vyhrať v športovom súboji, nad vojenským nepriateľom; zvíťaziť, vyhrať vo voľbách, v konkurze o miestotriumfovať (dosiahnuť mimoriadne víťazstvo): triumfovať na pretekoch; domnieva sa, že bude na skúške triumfovaťpremôcťporaziť (fyzicky i duševne): je to silák, premôže, porazí každého; súpera premohol, porazil v druhom kolepodmaniť (si)podrobiť si (dostať pod svoju moc): podmaniť si, podrobiť si cudzie krajiny; podmaniť si, podrobiť si nespútaný prírodný živelpokoriťskrotiť (násilím zvíťaziť): napokon odbojníkov pokorili, skrotili

2. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.); vôľou zabrániť (citom, pocitom, stavom a pod.) • premôcťprekonať: láska zvíťazí nad nenávisťou, láska premôže, prekoná nenávisť; rozum napokon zvíťazil; premôcť hnevovládnuť: ovládnuť svoju nechuť prispôsobiť sapotlačiť: potlačiť predsudky, zvíťaziť nad predsudkamiskrotiť: skrotila vzmáhajúcu sa zlosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

krotiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) mierniť, tíšiť, chlácholiť: k. žiakov, k. rozhnevaný dav; pren. k. svoj hnev, vášne ovládať sa;

2. (čo) cvičiť zvieratá a donucovať ich poslúchať: k. zvieratá, medvede;

opak. krotievať, -a, -ajú;

dok. skrotiť

|| krotiť sa hovor. ovládať sa


skrotiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) urobiť miernym, stíšiť, uchlácholiť; potlačiť, premôcť: s. rozhnevaný dav, s. žiakov; pren. s. hnev, vášeň ovládnuť; s. rozvodnenú rieku upraviť jej tok; Neviem skrotiť otcovu bujnú krv (Stod.) neviem ho utíšiť, upokojiť.

2. (čo) cvičením donútiť zvieratá poslúchať: s. zvieratá, medvede;

nedok. zried. skrocovať, -uje, -ujú

skrotiť dk
1. koho, čo urobiť miernym, stíšiť; potlačiť, premôcť niekoho, niečo: ya przyczynim se taynost zachovajicz, abychom tak mohli ty lotry skrotiti beckov 1535 sll; mohli ste spolu s panom takichto gwaltownikow skrotit liptov 1644; Alžbeta proč wogsko neposlala, proč poddaných neskrotila žs 1764; o to se snažity mame, abichom tohoto nebezpečneho čloweka skrotili pt 1796; pren na listu makowem to (zmes) roztahnut, tim hlawu obložyty, bolest wssecku skroty hl 17. st zmierni; nedagj se prawdou ohledati, ani žadnou prosbou skrotiti mak 1749 buď neoblomný; y Jakob patriarcha Ezau hnew skrotil gv 1755 ovládol; aby te aspoň strach pekelných muk skrotil ko 1782 urobil poslušným
• od lži, na cti utrhanj a klebet gazyk skrotit ukk 1768 ovládať sa v reči
2. čo zbaviť divosti: freno: w uzdu pogjmám, skrotim wu 1750; (lasica) lechko se skroti, gestli zubi cesnekom namastiš pr 18. st; pritachni mu (koňovi) chwost pres cherbet k herdlu co negtuss spatkem a tak ho tim obicegem skrotiss rg 18. st;
skrocovať ndk k 1: mansvefio: skrocugem, utjssugem ks 1763; rozkazmj swjmj lidj skrocuge pt 1796; ty w mocne sily twe umjss y maužess skrocowati pyssne hi 18. st; pren cžloweče, skrocug wždy tela sweho pop 1723–24 ovládaj sa; bywsse on tym mocnim pánem, kteri pohnuty wlnobiti (mora) skrocuge pep 1771 utišuje; trenkow sime a listi bugnu žadost skrocuge rg 18. st potláča
• kdo chce milowat žiwot, nech skrocuge gazyk swug od zlého le 18. st ovláda sa v reči k 2: domo: skrocugem pg 1656; konjk neb lowas kona z welikymy a z ostrimy zubadly skrocuge kob 1666; refreno: zaohlawkugem, ukrocugem, skrocugem ks 1763; koňárum plachích koňuw chitati a skrocuwati bn 1789;
s. sa ndk krotiť sa, mierniť sa: mitificor: skrocugem sa, utjssugem sa ks 1763; geden kazdj skrocug se a odchil se od zleho káz 18. st

skroťiť_1 skroťiť skroťiť_2 skroťiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu