slúžiť -i nedok.
1. pracovať ako sluha (význ. 1) al. slúžka: s. u sedliaka, na majeri
2. pracovať v prospech niekoho, niečoho, pomáhať: verne s. veliteľovi, s. vlasti, dobrej veci; s. vrchnosti prisluhovať
3. konať voj. službu: s-l u delostrelcov
4. byť v službe, mať službu (význ. 3, 4, 6): s-i ako dozorný; s. v nemocnici, v pohotovostnej službe
5. dobre fungovať: nohy mu ešte s-ia; auto nechce s.
6. byť užitočný, prospievať: čerstvý vzduch mu s-i
7. byť použ., mať úlohu, funkciu: pivnica s-la ako úkryt, spev s-i na rozveselenie
8. konať náb. obrady: s. omšu sláviť omšu, celebrovať;
opak. k 1, 2, 4, 7, 8 slúžievať -a
odslúžiť, odslúžiť si -ži (si) -žia (si) odslúž (si)! -žil (si) -žiac (si) -žený -ženie (si) dok. 1. (čo; koľko) ▶ splatiť formou služby, práce nejakú podlžnosť, povinnosť, odrobiť1, odpracovať: o. dlh; o. si 80 hodín verejnoprospešných prác; svoje si odslúžili prácou odrobili 2. (čo; koľko) ▶ vykonať istú (platenú) službu, prácu za konkrétny vymedzený čas, odrobiť1, odpracovať: o. si povinnú prax v advokátskej kancelárii; lekár niekedy odslúžil aj osem služieb navyše; priplatiť čašníkovi za každú odslúženú hodinu; dôstojníci sú povyšovaní po odslúžení určitého počtu rokov v armáde 3. publ. (čo; koľko) ▶ po odsúdení stráviť vymeraný trest vo väzení, vo výkone trestu: o. si trest za svoj zločin; odslúžil si dva roky nepodmienečne; Niektorí gruzínski väzni dostanú možnosť odslúžiť si svoj trest v kláštore namiesto väzenia. [Sme 2010] 4. hovor. (čo; koľko) ▶ (o výrobkoch) byť v prevádzke, fungovať určitý čas; skončiť svoju životnosť, prevádzkyschopnosť: lanovka na Hrebienok odslúžila úctyhodných tridsaťsedem rokov; anténa si už odslúžila pár rokov na streche, ale ešte funguje; náš vysávač má už naozaj odslúžené 5. iba odslúžiť cirk. (čo) ▶ vykonať bohoslužobné obrady: o. v kaplnke svätú omšu na pamiatku obetí; o. spomienkové služby Božie v evanjelickom kostole; o. panychídu za všetkých zosnulých ◘ fraz. odslúžiť si svoje dostatočne dlho byť funkčný ▷ nedok. k 2, 3 ↗ odsluhovať, odsluhovať si, k 5 ↗ slúžiť
fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadku • ísť: televízor funguje, ide • bežať (najmä o strojoch): motor dobre beží • hovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklape • slúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži
2. byť vo funkcii • figurovať • predstavovať • mať platnosť • platiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúceho • reprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik
obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali
2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom
osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osoh • ísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží mu • slúžiť • pomáhať • prospievať • byť na úžitok • ísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok? • byť cenný • mať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutoční • byť platný: vaša pomoc nám nie je platná • expr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žíri • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu
prisluhovať pejor. slepo sa podriaďovať cudzím príkazom • pejor.: službičkovať • služobníčkovať: prisluhuje, službičkuje nadriadeným • pejor. zried. prismrdkávať (Kukučín) • slúžiť (niekomu cudziemu): slúžiť okupantom • pren. hovor. miništrovať (horlivo pomáhať): miništrovať novému vedeniu
prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osoh • ísť na osoh • byť na úžitok • ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitok • osožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosoží • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu • expr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žíri • slúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži! • pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha
2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperuje • vzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáha • rozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíja • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitne • hýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbe • dariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach
slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v meste • hovor.: čeľadníčiť • paholčiť • parobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiť • posluhovať: chodila posluhovať do domácnosti • zastar. sluhovať
2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudí • pomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvu • pejor.: prisluhovať • službičkovať • služobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnosti • pejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)
3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžia • pracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracuje • byť v poriadku: zariadenie je v poriadku
4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievať • osožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osoží • expr. žíriť: nová rodina mu žíri
5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať sa • využívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu
6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtveho • celebrovať (slávnostnú omšu)
slúžiť, -i, -ia nedok.
1. byť niekde zamestnaný ako sluha, ako slúžka: Janko slúžil na majeri trebišovského cukrovaru. (Tat.) Dve dcéry slúžia v meste. (Tomašč.)
2. byť zamestnaný v nejakom úrade ap.: Slúžil pri trojakých ministerstvách. (Jes.)
3. konať vojenskú službu: Tovariš slúžil u honvédov. (Kuk.) Štyri roky slúžil v cudzineckej légii v Maroku. (Vám.)
4. (komu) konať prospešnú prácu, pracovať pre niekoho: s. vlasti; Slúžil robotníckej triede. (Chorv.)
5. dobre fungovať, pracovať: Pec nechce slúžiť. (Hor.) Nohy akosi nechcú slúžiť. (Kuk.) Vypytoval sa, ako zdravie slúži. (Vaj.)
6. (komu) byť prospešný, užitočný, prospievať: Tunajšie povetrie nám neslúži. (Zúb.) Robota vo fabrike mu neslúži. (Tat.) Nech vám slúži na úžitok. (Tat.) Čím môžem slúžiť? (Ráz.)
7. (za čo, na čo, ako) byť používaný na niečo, ako niečo; byť niečím: Izba slúžila za kuchyňu i spálňu. (Tomašč.) Sedeli okolo lavice, ktorá slúžila ako tribúna. (Min.) Život, ktorý sa tam žije, nemôže slúžiť za príklad. (Heč.) Nech to slúži na jeho pochvalu. (Vám.) Vychádzky slúžili škole na veľkú česť (Kuk.) robili jej česť.
8. hovor. (komu) obsluhovať niekoho: Rozmaznali ju a slúžili jej ako princeznej. (Tim.) Odrež si, veď ti tu nik slúžiť nebude. (Dobš..)
9. s. omšu konať obrady omše;
opak. k 1, 2, 7, 9 slúžievať, -a, -ajú
slúžiť ndk 1. komu, u koho, čomu, kde byť zamestnaný ako sluha, slúžka: ta roli geho gest anebo geho pana, komuz on sluzy žk 1473; chczy Wassy Welikomoznosti werne sluzity, yako bes pochiby sem y sluzil mošovce 1569; ssestnast rokou služy pry zamku fatens liptov 1693; fatens u nebosstika za mladencza služil jasenica 1710 • dixisset vulgari sermone: psu ti sluss turiec 1652 v nadávke; pokud komu sstestj plužj, mnoho mu pratelú slúžj sin 1678 kto má šťastie, ten má aj priateľov; žebi bili ti sami blahoslaweni, kterym se stasti smege a služi ms 1758 sú šťastní; žádnj nemúže dwum pánum slúžiti vp 1764 treba sa vedieť rozhodnúť; pest wassýmu hnewu nebude wjcé slúžiti vp 1764 nebudete sa biť; mne se klanatj budu panove a tobe sluzit wsečy katove kc 1791 zomrieš 2. komu obsluhovať niekoho, pomáhať niekomu: ssely, ktere su vyssnie, czo zostanu, aby boly rozdane syrotam a sedleczkym diewkam, ktere my w mey nemoczy sluzyly parížovce 1564 e; ona mne w mogeg chorosti opatrowala, služila, mne w pocztiwosti mela prešov 1688; podlužny budu mystria na roskaz sweho czehmystra nemoczneho warowaty a gemu w nemoczy služyti brezno 1701; ga na twogu prozbu y z winem gim služiti budem ms 1749 3. kde, za koho byť niekde zamestnaný, pracovať niekde (ako úradník, remeselník ap.): tomu, který ssel do Ludanjcz na brane služiti, d 12 ludanice 1656; ya, Jano wyznawam, že sluzicze za magernika z mogu malzenku w magery, zustal som na poczte za maslo bolešov 1683; w teg cause že gim služil za procatora pan Pohunya m. čepčín 1715; Hužva w dedine za krčmara služil turiec 1734; (fatens) za mnoho rokou za uradnjka služil ľubeľa 1784 4. komu, čomu, čím konať prospešnú prácu, pracovať pre niekoho: aby (hrnčiari) swjm remeslem žiwnost wyhledawali a mestu služili ružomberok 1598; paplan z zbroyu zanechawam tomu samemu, kteri bude o mug pochreb praczowat a služit prešov 1678; remeselnici sobe, nekdy i jinym, remeslem svym služa v. boca 1771 lp; mlinar abj tak wedla sprawedlnostj mohol kassdimu slussit a mlet ca 1755; pren testis wiznal, že newy o tom, aby Mlinarowiczy ginssim panom any sekerow neslužily, any brawy nechowaly s. l. 17. st nevykonávali tesárske práce 5. komu dobre fungovať, byť v dobrej činnosti: po kteremto druhom skutku uš geg wgacz prirodczenga neslužilo veličná 1724; zdrawy gak mne, manželce y ditkam mim že neslužilo ludrová 1776 6. komu, čomu byť prospešný, prospievať niekomu, niečomu: abichme bližnim budto pritelom, budto nepritelom netolyko statkem služily a gich napomahaly, ale take y ziwot za nich pokladaly tc 1631 poskytovali materiálnu pomoc; polinka u wode warena aneb prach z winem zmissanj a pitj dobre žaludku služi rn 17.–18. st; abych ji též v nečem nekdy mohel slúžiť, baňky nekdy sekat, aneb žilú pustit asl 1701; zdaliss pokrm a napog nesluži posilneni tela ms 1758; lahodne powetri ty služi a weter tichy duge mik 18. st; pren zadnemu negaka wihwarka služity nebude hranovnica 18. st nepomôže • kdo se w bogi smele držj, tomu sstestj werne služj se 18. st odvážnemu šťastie praje 7. komu byť používaný na niečo, ako niečo: na prse služj nasledugice wodky rt 17. st; mléko člowekowj k zrostu tela slúžj rw 1702; balzam služy proti ranam gš 1758; serratorius: k pjlowáňu služjcy ks 1763; pamet mu na misto knjch služila vp 1764 o smele wyznawam, že sem se takeg weczy nedopustil, ktera by y mne y wassim panom k hanbe služila kremnica 1619 ktorá by nás zahanbovala 8. komu preukazovať úctu, poctu, byť niekomu oddaný: w tom se budem vsilowaty, abych memu panu patronowj a panu kmotrowj zavždy laskawemu muohol ay w ginyh wecah wzdickj ponizene služitj h. záturčie 1609; kdož Bohu slúžite, rečtež spolu wssychny alleluja cc 1655; slúžte Pánu w prawde kb 1757 o s. bruchu, žalúdku starať sa len o hmotné potreby wariss, behass a potiss se, služiss žaludkowi gš 1758; bohač bruchu swemu a nie Bohu služel mik 18. st 9. čo s. omšu konať, vykonávať bohoslužobné obrady: abi po mem s tehoto sweta odebrany za mau dussičku msse swate služil p. bystrica 1729; sacrifico: sw. mssu slúžjm ks 1763; jeden kňez ve Vdnii (!) celú mšu slúží br 1785; -ievať [-iev-, -ív-] frekv k 1: fatens u nebossčzika pana Balassa služiwal jasenica 1704; Jano spolu z Mičom u Geho Milosty pana Miklossa služyewal dražkovce 1714; k 9: starožitny učitel činy pamatku mssy sw., ktera se pred cžasy služiwala na den wzdawany manželu le 1730