nasledovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho) pohybovať sa za niekým, ísť, kráčať za niekým, sledovať: (Človek) nasledoval ju ako tôňa. (Tim.) (Chlapci) nasledovali starého z dverí do dverí. (Tomašč.) Ledva stačíme ho nasledovať. (Hviezd.)
2. (bezpredm. i za kým, za čím, po kom, po čom) nastávať, prichádzať, objavovať sa v istom poradí (po niečom predchádzajúcom): Nasledovali dni plné vzrušenia. (Urb.) Zaviedli kone do stajne, nasledoval odpočinok. (Ondr.); nasleduje druhý bod programu; Ona nasleduje po Ili. (Tim.) Ten, čo za ním nasledoval, ten nemá rovného. (Tim.)
3. (čo, koho v čom) správať sa podľa niečoho predchádzajúceho, podľa príkladu; napodobňovať: n. dobrý príklad; vzor, čin hodný nasledovania; Žeby Smetana Wagnera bol nalsedoval, je výčitka smiešna. (Vlč.) Ale ho nechcel nasledovať v cynizme. (Jégé)
4. kniž. trochu zastar. (z čoho) vyplývať: z toho nasleduje, že...
prenasledovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo) sledovať s nepriateľským úmyslom, naháňaním sa snažiť niekoho, niečo chytiť: Gazda ju bude prenasledovať, ak zbadá útek. (Fr. Kráľ) Leopard prenasledoval opice. (Ondr.) Vojaci prenasledovali Turkov. (Hor.)
2. expr. (koho) ustavične, neodbytne niekoho sprevádzať, sledovať; nepríjemne obťažovať: (Ivan) ma neúprosne prenasleduje z izby do kuchyne. (Šolt.) Zazdalo sa mu, že ho Svatnay prenasleduje pohľadom. (Vaj.); pren. Nešťastie ho prenasledovalo (Jes.) stíhalo ho jedno za druhým.
3. (koho, čo) brojiť proti niekomu al. niečomu, stíhať: Prišla vojna, ľudí začali prenasledovať. (Bedn.) Reakcia sa pokúša umlčať básnika, prenasleduje ho. (Štítn.) Prenasledoval každý hriech. (Vám.)
4. (koho) ustavične sa vtierať do mysle, obyč. nepríjemne (o myšlienkach): Prenasledovala nás myšlienka, že je to urážka. (Jes.) Prenasledujú ma otázky, čo spôsobilo takýto obrovský rozvoj. (Heč.)
|| prenasledovať sa zried. vzájomne sa stíhať, brojiť jeden proti druhému: Ľudia sa prenasledujú vzájomne pre náboženské rozdiely. (Vaj.)
sledovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho) ísť, uberať sa v stopách niekoho, pohybovať sa smerom za niekým: S polovicou družiny tajne sleduj tú ženskú. (Stod.) Machaj sledovaný šoférom pobral sa do krčmy. (Min.)
2. (koho, čo) sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom, všímať si, pozorovať: s. rozhovor, debatu; s. prácu, hru; Sledovali ma bezočivým pohľadom. (Reis.) Bystrým okom sleduje každý jej pohyb. (Kuk.) Každý tvoj krok je sledovaný. (Stod.) Ako človeka slovenského cítenia maďarská žandarméria ho sledovala. (Al.); pren. S veľkým záujmom sledoval Kalinčiak slovenské časopisy (Mráz) čítal ich, všímal si ich.
3. kniž. (čo) usilovať sa o uskutočnenie niečoho: Sledoval svoj tajný cieľ: sceliť táliky. (Hor.) Celé pokolenie sleduje jasný zámer. (A. Mat.)
vysledovať, -uje, -ujú dok. kniž. (čo) sledovaním zistiť, vypozorovať: v. krivku vývoja;
nedok. vysledúvať, -a, -ajú (A. Mat., Chorv.)