slepý príd.
1. ktorý nevidí, nevidiaci, nevidomý: s. človek; spodst. viesť s-ého; Len slepý a hluchý nevidí, čo sa robí vo svete. (Lajč.)
● expr. robiť sa s-ým predstierať nevidenie niečoho; hovor. prísť k niečomu ako s-á kura k zrnu nečakane, náhodou, ľahko; expr. chodiť ako s. nič si nevšímať, s-á baba detská hra; hovor. expr. hrať sa s niekým na s-ú babu neúprimne konať, klamať; hovor. s. mak vlčí mak;
2. expr. celkom nevšímavý, ľahostajný: Trápil sa, keď videl, aký si slepý a aké muky mi spôsobuje tvoja ľahostajnosť. (Zúb.) Ako som to všetko predvídal, ale ona bola slepá a hluchá. (Švant.) Pre vyššie veci je slepý. (Jes.)
3. expr. oslepený, zaslepený niečím: Maťo je slepý od zlosti. (Ondr.)
4. expr. bezmyšlienkovitý, neriadený rozumom, nerozvážny: s-á nenávisť, s-á láska, s-á závisť; s-á poslušnosť; s-á viera; s-é napodobovanie niečoho; s-á žiarlivosť; s-á horlivosť; s. pud; s-á disciplína; s-á vášeň; byť s-ým nástrojom niečoho, niekoho; s-á sila, s-á náhoda; s-é šťastie;
5. ktorý nemá vlastné, pôvodné určenie, ktorý je bez niečoho náležitého, patričného, nepravý: s-á koľaj; s-á ulica bez východu na druhej strane; s-é okno, s-é dvere iba naznačené na stene; s. guláš bez mäsa; s. náboj s drevenou al. papierovou strelou; s-é rameno rieky z ktorého neodteká voda; ban. s-á chodba bez východu; stav. s-á dlážka hrubá, z mäkkého dreva, tvoriaca podklad pre cennejšie druhy dlážok; anat. s-é črevo časť hrubého čreva, do ktorej ústi tenké črevo
● dostať sa do s-ej uličky, ocitnúť sa v s-ej uličke byť v ťažkej, bezvýchodnej situácii;
6. neprepúsťajúci svetlo, nepriehľadný: s-é sklo (Vans.); Išiel k oblôčku od prachu celkom slepému. (Jégé); s. kahanec (Gab.) vydávajúci slabé svetlo;
na slepo, novšie pís. naslepo; sleposť, -ti ž. neschopnosť vidieť, nevidomosť, slepota