slnce -a sĺnc s. poet. slnko;
slncový príd.: rozpráv. s. kôň
slnce p. slnko
slnko nebeské teleso, ktoré vyžaruje svetlo a teplo • poet. slnce: východ, západ slnka, slnca; slnko, slnce hreje
slnko, -a, mn. č. slnká, sĺnk, bás. i slnce, -a, mn. č. -ia, sĺnc str.
1. nebeské teleso, ktoré vyžaruje svetlo a teplo na planéty istej sústavy (obyč. o stálici našej sústavy);
astron. stálica niektorej sústavy vo vesmíre: s. svieti, hreje, praží, pečie; s. vychodí, zapadá; východ, západ s-a; zubaté s. slabo hrejúce
● expr. niečo je jasnejšie nad s. veľmi jasné, rukolapné;
astron. Slnko nebeské teleso tvoriace stred nasej sústavy obežníc;
2. fyz., lek. horské slnko ortuťová lampa vyžarujúca ultrafialové lúče, ktorá sa používa na liečivé ožarovanie;
slniečko, -a, -čok -str.
1. zdrob. expr. k slnko;
2. zool.
slnce [sln-, slun-; -e, -o] s 1. nebeské teleso vysielajúce do vesmíru teplo a svetlo: tomu czlowieku, komuz nietczo platiti magi, ten musy teho hladieti, dokadz slunce zaygde žk 1473; giss sluncze bolo zasslo za horu d. štubňa 1595; slunce snech strawuge tc 1631; od rana až do wečera služi nám slunce cc 1655; židé swé dni počínali ze západem slúnca a dokonáwali z druhího dna západem slúnca bn 1796; slnco nam lidom na zemi newidi sa watsse bit od plužneho koleska mik 18. st; pren zawytag k nám, milý hostj, wýtag, wýtag, o, Slunce sprawedlnostj cc 1655 o Kristovi; pobludili sme od cesty prawdy a swetlo sprawedlnosti neswitilo nam a slunce rozumu newzesslo nam ms 1758 konali sme nerozumne; žádám od Konstantina, pod kterého panowanim czelému swetu žádne slncze zaswitilo pep 1771 nežilo sa dobre; slnce mne zapadlo, wsse weci sa krili pie 18. st zosmutnel som; on (Boh) tehdaž ku pomocy prichazj, kdj lidem slunce sstesty zapada cs 18. st sú nešťastní o pyrois: kún Slunce as 1728 podľa mytológie jeden z koní, ktorý ťahal slnečný voz; sw. Antonín, častokrát prez celú noc sa modlíce, kdiž slúnce powstalo, ríkal bn 1790 vyšlo; stávanie, schodenie s-a východ slnka: naleg wody na dno, a to pred slanczem (!) schodenym; zmyty se ma z czisczem rano do sluncza stawany lr1 17. st; od/k východu s-a, od s-a stávania svetová strana smerom k východu slnka, na východ: gest z gedney straný od slunca stáwania winica; pol winice ležj od wichodu slncza bátovce 1608; 1636; z tegto strany yarku k wychodu slunce ta uboč gmenowala se za Rygel liptov 1693; od západu s-a, na západ s-a svetová strana smerom k západu slnka, na západ: ta strana od zapad slncze, tu sebe pretendowaly liptov 1676; naproty cesti dedinskeg na zapad slunce gsauceg zorkovce 1688 • gessče slunce wsseckých dnúw nezapadlo sk 1697 ešte sa všetko neskončilo; poznagu techdy zatracenci nad slunce yasnegsseg, že spaseni dusse w gegich moci ms 1758 úplne jasne, presne; absistere a sole: ze slunce odstupiti wu 1750; any watsseg zlosti nemuže bit pod slncom mik 18. st na svete 2. energia vysielaná týmto telesom: zacpag dobre sklenicu a wistaw na slunce rn 17.–18. st; wezmi gazyk dutkowy, vsuš ho na sluncy rg 18. st; stromi pološ medzj weksse tak, abi meli dostatečne slunce a swetlo pr 18. st o syme když wisslo, od slunce wihorelo le 1730 uschlo