Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

naslovovzatý príd. kniž. vynikajúci, skutočný, naozajstný: n. odborník, znalec

osloviť dok.

1. prihovoriť sa niekomu (otázkou): o. okoloidúceho; kde sa ponáhľaš? o-l ma sused; už sa neo-li rok

2. kniž. al. publ. vyvolať (priaznivý) ohlas, zaujať pozornosť, zapôsobiť: predstavenie o-lo najmä mládež, kniha o-la čitateľov

3. pomenovať osloveného vhodným menom, titulom: ako vás mám o.? úctivé o-enie

4. hovor. požiadať, vyzvať: o-l som ho v tej veci už dvakrát;

nedok. oslovovať

slovo -a slov s.

1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.; dĺžka, význam, výskyt s-a; hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a; v pravom zmysle s-a; spisovné, nárečové s-á

2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod; príkre, úprimné, povzbudivé s.; silné s. odvážny výrok al. prejav; prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč; povedať dve-tri s-á; majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie; mať dar s-a byť výrečný; (ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať

3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.

● čestné s.! zaverenie, uistenie; škoda slov je zbytočné hovoriť; mať posledné s. rozhodnúť; stratiť s. s niekým porozprávať sa; stratiť s. za niekoho prihovoriť sa; vrátiť s. zrušiť sľub; dať, udeliť s. vyzvať hovoriť; urobiť bez s-a poslušne; poslúchať na s. ihneď; chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky; to je s. do bitky vážna reč;

slovný príd.: s. zvrat, rozbor, s-á zásoba, s-é spojenie;

slovko -a -viek, slovce -a -viec, slovíčko -a -čok s.

1. zdrob. expr. k 1, 2: počúval každé s.; povedať s-ko na vysvetlenie

2. obyč. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, francúzske s-a; učiť sa s-a

● zájsť na s-íčko na krátky rozhovor; neujde mu ani s-íčko nič

slovom, dôraznejšie jedným s. čast. uvádza nové vysvetlenie, zhrnutie, skrátka, jednoducho: (jedným) s., sama nepríjemnosť; s., pracuje usilovne

slovosled -u m. lingv. poradie slov (vo vete): správny, príznakový s.;

slovosledový, slovosledný príd.

slovotvorný príd. lingv. týkajúci sa tvorenia slov: s. postup, základ, s-á predpona;

slovotvorne prísl.

Slovo-ktoré-netreba-menovať -u m. ‹U› tech. Toto slovo nesmieme menovať, na základe žiadosti firmy Tetra Laval Holding & Finance S.A., zastúpenej advokátskou kanceláriou Detvai Ludik Malý Udvaros. Bol to druh zdravotne neškodnej obaloviny na potraviny

citoslovce, -a, -viec (star. i citoslovo, -a, -slov) str. gram. nesklonné slovo vyjadrujúce city, stavy al. napodobňujúce zvuky, interjekcia;

citoslovcový i citoslovný príd.: c. výraz

čaroslovo, -a str. bás. čarovné, zázračné slovo (Hviezd.)

časoslovo, -a str. gram. zastar. sloveso

nadzmyslový i nadzmyselný príd. nepostihnuteľný zmyslami: n-á oblasť;

nadzmyslovosť i nadzmyselnosť, -ti ž.

naslovovzatý príd. kniž. opravdivý, vynikajúci: n. odborník, špecialista

osloviť, -í, -ia dok. (koho)

1. obrátiť sa na niekoho rečou, prihovoriť sa niekomu, obyč. otázkou, prehovoriť k niekomu: „Vari chcete richtára zhodiť?“ oslovil som ženičku. (Kuk.) Odkiaľže, odkiaľ? — oslovil pristúpivšieho Adam. (Jégé)

2. pomenovať príslušným titulom, menom: Bude mi úctou, ak ma oslovíte jednoducho: Jean. (Stod.) Po prvý raz ho oslovila krstným menom. (Zúb.)

3. zried. požiadať, poprosiť, vyzvať: Koho osloví na takú vec? (Kuk.) Nechce si s ním potykať, hoci už dva razy oslovil o to. (Tim.);

nedok. k 1, 2 oslovovať, -uje, -ujú

|| osloviť sa vzájomne sa prihovoriť

slovo, -a, slov str.

1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: domáce, cudzie s.; význam s-a; Slovo láska v mladých vyvolalo túžbu. (Urb.) Všade sme tisli slovo „veľmi“. (Kuk.); 6 strán, slovom šesť strán; gram. vybrané s-á ktoré si treba pamätať (najmä pre spôsob písania, napr. y)

● urobiť niečo bez s-a bez protestu; odísť bez s-a s mlčaním; dívať sa bez s-a nemo; nepovedať ani (pol) s-a mlčať, byť ticho; (hovoriť, odriekať niečo) od s-a do s-a doslovne, doslova, nič nevynechajúc; nevyberať s-á hovoriť otvorene, obyč. ostro; hľadať s-á nevedieť sa rýchlo vyjadriť; to sú len s-á to sa nikdy neuskutoční; poslúchať, poslúchnuť na s. ihneď; niet na to slov o nejakej výnimočnej skutočnosti; v pravom zmysle s-a v skutočnosti, skutočne; na s. vzatý (novšie pís. i naslovovzatý) odborník vynikajúci; Portrét stál za slovo (Jégé) bol niečo hodný.

2. reč, hovor, hovorenie: úvodné, záverečné s.; krivé, zlé s.; sladké s-á; vážne, smelé, kritické, vďačné s-á; prázdne s-á bezobsažné hovorenie; otvorené, úprimné s-á; surové s-á (Urb.); sloboda s-a; pren. tlačené s. písomný jazykový prejav; majster s-a o spisovateľovi; umelec s-a o hercovi al. recitátorovi; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie, jazyková kultúra; cirk. s. božie o biblii

● mať s. a) hovoriť, b) rozhodovať; dostať (nedostať) sa k s-u a) môcť (nemôcť) prehovoriť, b) môcť (nemôcť) rozhodovať; dať, udeliť niekomu s. vyzvať ho, aby hovoril; ujať sa s-a začať hovoriť; nepustiť niekoho k s-u a) nedať mu hovoriť, b) expr. prekaziť už v zárodku nejaký čin niekoho; dostať s. získať možnosť hovoriť; chytať, chytiť niekoho za s. využívať, využiť prerieknutie niekoho; brať niekoho za s. vyžadovať splnenie sľubu; škoda slov je zbytočné hovoriť; povedať posledné s. zaujať k niečomu definitívne stanovisko, ukončiť nejakú vec; povedať veľké s. vysloviť niečo závažné; nevie prísť k s-u je veľmi prekvapený al. pohnutý; to je s. do bitky to je vážna reč; to je chlapské s. to je vážne rozhodnutie; s. dalo s. a) rozhovorili sa, b) povadili sa; dať na s-á niekoho vážiť si názor niekoho; nemá sa k s-u mlčí, nehovorí; stratiť s niekým s. prehovoriť s ním; Slovo medzi nimi nepadlo (Jaš.) nič si nepovedali; arch. byť na s-e s niekým hovoriť s niekým: Záborský už dávno nebol na slove s mladými Slovákmi. (Kuk.)

3. sľub, záväzok: dať (svoje) s.; dodržať s., zrušiť s.; Jakub bol muž slova (Ráz.) vedel dodržať sľub.

● stáť si za s-om (v s-e) dodržiavať sľub; s. robí muža (úsl.) čestný muž dodržiava sľub; čestné s. zaverenie; vrátiť niekomu s. zrušiť sľub; arch. ostať s niekým na s-e dohodnúť sa: Tak sme zostali na slove, že sobáš bude týždeň pred Všechsvätými. (Kuk.);

slovko, -a -viek str. zdrob. expr. k 1: Slovka nevypovie. (Rúf.) Odchádzali bez slovka. (Hor.) Ako kyj ho ovalilo slovko „majster“. (Mor.);

slovíčko, -a, -čok str. zdrob. expr. jednotlivé slovo: Janko nevypovie slovíčka (Ráz.-Mart.) mlčí. Neujde jej ani slovíčko (Heč.) všetko počuje. Prečo ste nenapísali ani slovíčka, že prídete? (Jégé) Keď videl známeho, zastavil sa na slovíčko (Zgur.) na malý rozhovor; škol. slang. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, ruské, anglické s-a

slovohra, -y, -hier ž. zried. slovná hra, hra so slovami (Smrek, Zúb.)

(jeden) doslov; (bez) doslovu; (k) doslovu; (vidím) doslov; (ó) doslov!; (o) doslove; (s) doslovom;

(dva) doslovy; (bez) doslovov; (k) doslovom; (vidím) doslovy; (ó) doslovy!; (o) doslovoch; (s) doslovmi;

(jeden) doslov; (bez) doslovu; (k) doslovu; (vidím) doslov; (ó) doslov!; (o) doslove; (s) doslovom;

(tri) doslovy; (bez) doslovov; (k) doslovom; (vidím) doslovy; (ó) doslovy!; (o) doslovoch; (s) doslovmi;

(jeden) heslový; (bez) heslového; (k) heslovému; (vidím) heslového; (ó) heslový!; (o) heslovom; (s) heslovým;

(dvaja) hesloví; (bez) heslových; (k) heslovým; (vidím) heslových; (ó) hesloví!; (o) heslových; (s) heslovými;

(jeden) heslový; (bez) heslového; (k) heslovému; (vidím) heslový; (ó) heslový!; (o) heslovom; (s) heslovým;

(dva) heslové; (bez) heslových; (k) heslovým; (vidím) heslové; (ó) heslové!; (o) heslových; (s) heslovými;

(jedna) heslová; (bez) heslovej; (k) heslovej; (vidím) heslovú; (ó) heslová!; (o) heslovej; (s) heslovou;

(tri) heslové; (bez) heslových; (k) heslovým; (vidím) heslové; (ó) heslové!; (o) heslových; (s) heslovými;

(jedno) heslové; (bez) heslového; (k) heslovému; (vidím) heslové; (ó) heslové!; (o) heslovom; (s) heslovým;

(dve) heslové; (bez) heslových; (k) heslovým; (vidím) heslové; (ó) heslové!; (o) heslových; (s) heslovými;

(jeden) heslový; (bez) heslového; (k) heslovému; (vidím) heslového; (ó) heslový!; (o) heslovom; (s) heslovým;

(štyria) hesloví; (bez) heslových; (k) heslovým; (vidím) heslových; (ó) hesloví!; (o) heslových; (s) heslovými;

(jeden) heslový; (bez) heslového; (k) heslovému; (vidím) heslový; (ó) heslový!; (o) heslovom; (s) heslovým;

(dva) heslové; (bez) heslových; (k) heslovým; (vidím) heslové; (ó) heslové!; (o) heslových; (s) heslovými;

(jedna) heslová; (bez) heslovej; (k) heslovej; (vidím) heslovú; (ó) heslová!; (o) heslovej; (s) heslovou;

(tri) heslové; (bez) heslových; (k) heslovým; (vidím) heslové; (ó) heslové!; (o) heslových; (s) heslovými;

(jedno) heslové; (bez) heslového; (k) heslovému; (vidím) heslové; (ó) heslové!; (o) heslovom; (s) heslovým;

(tri) heslové; (bez) heslových; (k) heslovým; (vidím) heslové; (ó) heslové!; (o) heslových; (s) heslovými;

(jeden) huslový; (bez) huslového; (k) huslovému; (vidím) huslového; (ó) huslový!; (o) huslovom; (s) huslovým;

(štyria) husloví; (bez) huslových; (k) huslovým; (vidím) huslových; (ó) husloví!; (o) huslových; (s) huslovými;

(jeden) huslový; (bez) huslového; (k) huslovému; (vidím) huslový; (ó) huslový!; (o) huslovom; (s) huslovým;

(štyri) huslové; (bez) huslových; (k) huslovým; (vidím) huslové; (ó) huslové!; (o) huslových; (s) huslovými;

(jedna) huslová; (bez) huslovej; (k) huslovej; (vidím) huslovú; (ó) huslová!; (o) huslovej; (s) huslovou;

(tri) huslové; (bez) huslových; (k) huslovým; (vidím) huslové; (ó) huslové!; (o) huslových; (s) huslovými;

(jedno) huslové; (bez) huslového; (k) huslovému; (vidím) huslové; (ó) huslové!; (o) huslovom; (s) huslovým;

(tri) huslové; (bez) huslových; (k) huslovým; (vidím) huslové; (ó) huslové!; (o) huslových; (s) huslovými;

(jeden) huslový; (bez) huslového; (k) huslovému; (vidím) huslového; (ó) huslový!; (o) huslovom; (s) huslovým;

(štyria) husloví; (bez) huslových; (k) huslovým; (vidím) huslových; (ó) husloví!; (o) huslových; (s) huslovými;

(jeden) huslový; (bez) huslového; (k) huslovému; (vidím) huslový; (ó) huslový!; (o) huslovom; (s) huslovým;

(tri) huslové; (bez) huslových; (k) huslovým; (vidím) huslové; (ó) huslové!; (o) huslových; (s) huslovými;

(jedna) huslová; (bez) huslovej; (k) huslovej; (vidím) huslovú; (ó) huslová!; (o) huslovej; (s) huslovou;

(štyri) huslové; (bez) huslových; (k) huslovým; (vidím) huslové; (ó) huslové!; (o) huslových; (s) huslovými;

(jedno) huslové; (bez) huslového; (k) huslovému; (vidím) huslové; (ó) huslové!; (o) huslovom; (s) huslovým;

(tri) huslové; (bez) huslových; (k) huslovým; (vidím) huslové; (ó) huslové!; (o) huslových; (s) huslovými;

(jeden) husľový; (bez) husľového; (k) husľovému; (vidím) husľového; (ó) husľový!; (o) husľovom; (s) husľovým;

(štyria) husľoví; (bez) husľových; (k) husľovým; (vidím) husľových; (ó) husľoví!; (o) husľových; (s) husľovými;

(jeden) husľový; (bez) husľového; (k) husľovému; (vidím) husľový; (ó) husľový!; (o) husľovom; (s) husľovým;

(tri) husľové; (bez) husľových; (k) husľovým; (vidím) husľové; (ó) husľové!; (o) husľových; (s) husľovými;

(jedna) husľová; (bez) husľovej; (k) husľovej; (vidím) husľovú; (ó) husľová!; (o) husľovej; (s) husľovou;

(tri) husľové; (bez) husľových; (k) husľovým; (vidím) husľové; (ó) husľové!; (o) husľových; (s) husľovými;

(jedno) husľové; (bez) husľového; (k) husľovému; (vidím) husľové; (ó) husľové!; (o) husľovom; (s) husľovým;

(dve) husľové; (bez) husľových; (k) husľovým; (vidím) husľové; (ó) husľové!; (o) husľových; (s) husľovými;

slovom čast prosto, jednoducho, skrátka: Ondreg a Gurko pustily swug urocžek s wodami, y z slobodnym rib lowenjm a slowem zo wsseckimy užitky v. kubín 1648; slowem, powidam, wssecki nebesstane z prichodu Matky boskeg se radowali ms 1749; slowem, ass wssecko wipowim, zaden hrissnik penize nebeskeho nedostane ms 1758; slowem, kazdi trunek mirne a wedle wule naturi užiwani, prospessni gest pr 18. st

slovo s
1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: list psan gest k nam w tito slowa žilina 1554; grammatik slowa declinuge a conjuguge kob 1666; sirske slowo cephas znamena skalu tp 1691; phy: slowo na podiweni pfug ks 1763; jméno mníška od reckého slova monos pochází br 1785
o synonyma: gednostágne slowa ks 1763 synonymá; vocabularium: kniha slow lar 18. st slovník
• yako by tuto slowo wod slowa wypsano a wyslowieno bylo budín 1481 sčl doslovne; hedwabne pekne, lahodne a kožj owčy oblečene slowa klamstvá; zmáčag slowo do rozumu prw, nežli ho powíss gv 1755 rozmysli si; wzbuzugem bratry mý, aby se newadili, ani slowy potýkali prv 1767 nemali ostrú výmenu názorov; lepssj gedno dobre slovo, nez desat zlich ca 1780 radšej menej chváliť, ako veľa haniť; slowá hnú, príklady ťáhnú bu 1795 názorný príklad je lepší ako reči
2. obyč pl
slová reč, hovor, hovorenie: sama ssla k ney a krasnimy slowy gey mluwila p. ľupča 1582 prívetivo; ho tak napomjnal slowj waznjmj žilina 1622; s každeho slowa prazneho lide widag počet w den sudny le 1730 kt. nemá hodnotu, bezcenného; okruhljm slowem, na vherskj spúsob mluweným pp 1734 kvetnato; zna dobre klamati, slowi cyfrowati, karti hrati mvp 18. st kvetnato rozprávať
• staň se wedle twého slowa cc 1655 tak, ako hovoríš; ctíš Boha svého a kráčíš v jeho slove asl 1676 konáš nábožne; sestru swu zlima slowy wictil spiš 1724 vynadal jej; slowa mnozy dáwágu sladke a srdce gegých ze žlču a nenáwistu gest naplnené sst 1742 o pretvárke; poslali k nemu nekterych z herodyánskych, aby ho chytili w slowe kb 1756 usvedčili na základe prerieknutia; loqvi pugnantia: z gednym slowem po twári uderiti uraziť; senticosa verba: slowa na oči nawrhlé káranie, vyčítanie ks 1763; zapamätaj si; lidske slowa a wodné wlny lehko se preminagj ap 1771 rečiam netreba veriť; naposledy ješte i k tobe má slová obracím asl 1781 hovorím ti; všecki jejích slová veter od ušuv mích chvátal nepočúval som ich; jako bi mu bil ňekdo klíšťama slova zmezi zubuv táhnúl br 1785 pomaly, neochotne hovoril; hrnec ze zwukem se poznawa, blazen ze slow se znati dawa vtáka poznáš po perí a človeka po reči; sim raz som se zarikala slovo s tebu mati rozprávať sa s tebou
3. sľub, záväzok: k slowu Wassy Milosti se prziznawam a vffam, ze zmeneno nebude lipník 1569 kl; decedo: w swém slowe nestáti wu 1750
• (ne)držať slovo (ne)splniť sľub: Zitnik nedržj se sweho slowa p. bystrica 17. st; držte slowo, kteréž gste nekomu dali rpm 1795; gym poruczyly, aby slovu svemu dosty ucžjnyly vedle smlovj bodice 1629 e dodržali sľub; hedwabne slowa dawam a wyc nic sin 1678 sľuby sa sľubujú; kdo neco na slowo swé bere mp 1718 sľubuje; negsme možni naplniti každe nasse slowo lka 1736 splniť sľub
4. evanjelium, biblia; kázeň:
o s. Božie, Pána: abychom mohl vám o božiem slove pravici asl 14. st; dana gest swoboda vplna kazati slowo božj ružomberok 1598; kde on sam z swjm dworem rad posluchal slowo Pane pezinok 1605; biblia: pjsmo swaté, slowo božj wu 1750; ona do kosťeluv bedlivejšéj k slišáňí slova božého, k modlitbám choďila br 1785
• spomoz pane, at gsem weznen gako geden z malickich a krmil se z mlekem slowa boziho ags 1708 prijímal kresťanskú vieru; magu (duchovní) gjm tež predkladat swatý chleb slowa božjho, magu gjch wynaučowat slk 1766–80
5. písmeno: litera: litera, slowo ks 1763; litera: buchstaben: slowo ap 1769;
-ko, -ce, -íčko, -ečko s dem expr k 1: na tenže spusob wiklada swati Pawel episstolu, zwlasste to slowičko dnes tc 1631; predykant s predesslu hnewywostu oboric se proti slowičku concomitantia duh 1723; natzo szú tzé potsinajútzé i zavérajútze szlóvko v Ottsenásu mca 1750; verbulum: slowečko ks 1763; (vnučka) gména napoli zlomenima slowečkámi wislowuge vp 1764 slabikuje
• (Antonín) anj s tim, kteri mu skrz strechu chléb podáwal, anj slowičko nepromluwil vp 1764 ani neprehovoril; kam wám rozum w prwém hned slowíčku wipadnúl ba 1789 na začiatku; k 2: swatý mučedlnicý radneg wolili smrt hroznu, nežli by se meli toliko pokinutim aneb slowičkem modlam klaneti sk 1697; z lahodnymi slowečkami bližneho netykag gv 1755; dolu se zlitala, tri slovočka (!) povedala pv 18. st
• (René) na jedno ješťe slovíčko bil volan br 1785 na chvíľu; nežbi slowičko promlúwene bilo, (anjel) sto osemdesát pét tysic neprjtelu domordowal vp 1764 veľmi rýchlo; k 5: literula: slowečko ks 1763; wssecki ňepotrebnosťi a daremnosťi, gak w gmenách a slowách, tak ay w slowíčkách (:w litterách:) gsem odrezáwal br 1785;
slovíčkový príd k 1: skrz wipísanú dnessním Ewangeliumem wečeru podle slowíčkowího smislu sa rozumí nebeská sláwa bn 1789