slušať -í -ia iba 3. os. nedok. svedčať, pristať: šaty mu s-ia, účes jej nes-í
// slušať sa patriť sa: to sa nes-í; neos.: žiť, ako sa s-í; s-í sa mu prísť
hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť
2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)
patriť sa (obyč. neos.) byť v súlade so spoločenskou konvenciou • svedčať sa • svedčiť sa: dieťaťu sa patrí, svedčí byť pri stole ticho; nepatrí, nesvedčí sa tu obstávať • svedčať • svedčiť (obyč. neos.): to je žena, ako svedčí • slušať sa • slušiť sa: sluší sa, aby sme prišli včas • byť vhodný: je vhodné priniesť kvety
pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali
2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí
slušať p. pristať 2
slušať sa, slušiť sa p. patriť sa
slušať, -í, -ia nedok. (komu)
1. pristať, svedčať: šaty mu slušia;
2. byť vhodný, primeraný pre niekoho, pristať: Vážnosť mu slušala. (Podj.) O sláve spievať Slavianovi sluší. (Krčm.) Mišovi jeho remeslo sluší. (Fr. Kráľ)
slušať sa, -í obyč. neos. nedok. (na koho, komu, bezpredm. i s neurč.) svedčať sa, patriť sa: Sluší sa to? To sa nesluší. — Žil ako sa na kresťana sluší. (Podj.) To sa predsa grófke nesluší. (Jégé) Privítam ho jak sa sluší. (Šteinh.); sluší sa, nesluší sa (s neurč. al. so spoj. aby) je (nie je) vhodné, (ne)patrí sa
slušať, slušiť ndk 1. pristať, svedčať: decorum: co pekne slussý wu 1750; pren: ze zubov juž aňi koreňuv nemela, to bilo poznaťi, kďiž sa usmívala, a preto slušili na ňu ononé Horátiusa rádki br 1785 hodili sa k nej 2. ku komu, komu, k čomu, čomu, čo prináležať, patriť niekomu, niečomu: slysste, czo k zenam slussy, nayprwe k ni przyslussy ssaty, czo zeny nosy žk 1473; pristupila Katrena prawyce, zieby geg wycey slussily ty penize ku zachowanj syrotam a ku vžiwanj p. ľupča 1592; tento gisty statek gmenowany zeby dobry lyde opaczyly, komu bude slussety, aby ten uzywal trstín 1614; dobre wino, pepr k tomu, petržel, czesnek a sul wyborne slussj na stul mbf 1721; angularis: vhelný, co k vhlu slussj cl 1777; k detinskemu sjce weku twemu owssem takoweto ostre šrafaňj slusselo pt 1796 • similis simili gaudet: rowný slussý rownému wu 1750 rovný rovného si hľadá; pre mníški prám tak sluší breviár, jako pre sviňe rohi br 1785 o niečom, čo sa k sebe nehodí 3. komu, na koho, čo i neos je primerané, vhodné: Jan dluzen gest tu syrothu chowat slussne, iako na to slussi žk 1469; slibily nam Podmaniczky a Vdiczky swu czest a wieru, yako na dobrze lidi slussy, drzety b. bystrica 1493 sčl; sama sem wdowa, neslussy my s wamy w gednom dome byti p. bystrica 1545 e; slussj tobe učyteluw pjlne nasledowat kob 1666; take reczy pro stidliwost tu any opakowat neslussy dražkovce 1729; nizepsany wiznawam tymto mogym pismom, komu by wedety slusselo bolešov 1735; slušať sa, slušiť sa 1. byť vhodný, hodiť sa: čerstwe maslo k stolu se neslušy 1747 2. patriť sa: zaplaczeno gest to, czo se slussilo, Thomassowy jelšava 1595; slussy se gich (dobrodincov) poradit bv 1652; slussy se, aby když pred Bohem stogýme, seraphinskych angeluw nasledowati pp 1734; neslussy se w den swátečnj korhelowat ap 1771; to sa slussilo bpr 1787