Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
slúchanie s poslúchanie: uspokogená som z ich pilnosťi w slúchaňú ds 1795
slucha, obyč. pl
sluchy, slychy ž časť hlavy po bokoch čela, spánky: mezy sluchy a nosem su lica kob 1666; koho hlawa bolj, nech se sluchy namazu rt 17. st; sen kdo nema, wezmy bjli mak, zetry ženskym mlikem a maž čelo y sluchy mt 17. st; Pawel geho po slichoch a take czes hlawu uderil n. mesto n. v. 1746; (nevesta) prycžinu ginu nedawa swemu oku, na ktere se geg belmo chytilo, krome že gu muž po hlawe, po sluchach bigal turiec 1754; swedek wydel nad sluchou hrcžu krwou zabehnutu t. michal 1756
slúchať, slýchať ndk
1. koho, čo počúvať, načúvať niekoho, niečo: itz, nyesluchaj tyto reczy bardejov 1692; wssickni wime, kteryž sme Pana znali, slichali a na geho skutki hlediwali, že to kazal y činil sp 1696; szluchám szlovo tvojo a modlim se tebe rsp 1758; (ľudia) nič nedbali, ačkoli Lotove kázání slýchali asl 1763; Kalipso, nepohnutedlne stogyce, Telemacha slúchala pt 1778; sluchag, diable, bucz mne ty na pomocy sj 18. st
2. od koho, o kom čo počúvaním sa dozvedať od niekoho niečo: tak sem slichala oddawna, ze tiech hor od dawna z obu stranu poziwali gsu vršatec 1479 sčl; Ondrzeg slychal od Diaka, zie ta roli kaupem kupena gest žilina 1553; fatens slychal od rodycow swych, že tato strana od wychodu wzdicky hibska bywala liptov 1696; Herodes dawno chtel widety geg proto, že mnoho o nem slichal le 1730
• pywo u nas žegdel kr. 2, čo predtým slýchať nebylo p. ľupča 1570 bolo to nemysliteľné; naši susedi nam povedaji, že by mezi nimi slychali, žeby se na nas brali ku rabovani devičie 1628 lp že sa o tom hovorí; y tu nicz dobreho nezlihaty, len lamenty bratislava 1699; čehož oko newidalo, anj ucho neslichalo vp 1764 niečo mimoriadne, zvláštne
3. koho, čo byť poslušný, poslúchať: radu wassu rada sluham s. teplica 1676 e; syn, ktery otce y matku nesluchal a nectjl, bude trjma palicami trestanj ca 1750; (paholok) zle rady žadne nesluchal ale wedle wssi možnostj sweg dom, statek opatrowal liptov 1760; dobre sa tu magte, rodičuw a starssich sluchagte pie 18. st;
-avať frekv k 2: tak mnohj služebnik, neglepssj robotnik, co negwice pracuge, od pana, od panj slichawa ssemrany, že leniwost miluge bv 1652; (svedok) slichawal od starich lidy, že bi na Prssanyech predtim len vhljara bywali štiavnička 1676; y to od sweho tatika fatens slichawal, že Jankowičz chudobni bol a nist nemal jasenica 1704; zdaliss kazdodene neslichawame, že tento s kona spadel a krk si wilomil, tamten we wode sa utopil ms 1758
sluch, slych m zmysel na vnímanie zvuku; orgán tohto zmyslu: sluchem zvuky rozeznawame kob 1666; ktery slepim zrak, chromým chod, hluchým sluch, nemým reč nawratil sk 1697; czibula tež do ussy wpusstena naprawuge sluch lr1 17. st; exsurdatus: ohluchly, kdo slych stratil ks 1763; ze wsseckych wec, které zrakem nebo slychem pochopugú (ľudia), čo nagskórsség k Bohu sa priprawugú blr 18. st; wssetky takoweto žiwočatka chut, zrak, wuny, sluch a citedelnost magj pr 18. st; pren: ten Mjchal zde se zachowal czstne a radne y pocztiwe przi otczj swem kdj messkal a po sobe nepozostawjl zadnej zley weczi ani slichu, czoss by melo na odpor bjthj orava 1574 nič; y mug zrak stratjm y sluch mug zanecha mne pop 1723–24 prestanem počuť; sprawedliwe by bylo, abich tobe anj sluchu, ani rečj nedopustil vp 1764 aby som ťa nepočúval; a tak sluch Buh od verneho pravem žada ss 18. st žiada, aby ho vnímal, bral na vedomie
slýchať p.
slúchať
slych p.
sluch
šluchtivý príd zablatený, blatistý: wssak kdibi nebila takowa wodnata a ssluchtiwa cesta, bila bich y sama pristupila k wassim b. štiavnica 1639