sluha m
1. človek z povolania niekomu slúžiaci, služobník: (Peter Šafranec) gy s zwymy szluhamy stropkov 1491; zachody, ktere sluha zachody opatrugjcy opatruge kob 1666; pan ma sluhy, pani dijwky op 1685; muoy sin mi bil nielen sinem, ale y gazdom y sluhom krupina 1741; Vojtek, ženaty pastirsky sluha prešov 1784
o s. boží kňaz: meg ho za sluhu božiho, a to až do smrťi geho, tá moc w ňem ňýkdy nehasne cc 1655
2. označenie pisateľa v liste k vrchnosti: W. M. werny sluha, myster Jan važec 1585; a zatim Wasim Milostj zdrawj ziczime, sak sme mi Wasim Milostj sluczi bardejov 1597 e; zustavame slavnych milostivych stavuf nejponiženejši sluhove a poddani richtar, prisažni i cela obec ľutov 1798 lp; ponizeny a nehodny sluhowe richtary wsseczkej try obcze voderady 18. st bot infecta, které okolo wody ljtagj, psý sluha, hadj sluha bh 1798 vážka Odonata
• sluhu tež stareho pro blazna mladeho neny dobre odprawyt bv 1652 o zbytočnej výmene; gak pani gagcugj, tak sluzy tancugj se 18. st podriadení musia poslúchať
3. pomocný pracovník na súde, v úrade ap.: mestenskymu sluhowy kupyly se czyžmy šítnik 1649; gako magú biťi oltárný sluhowé držaný bpr 1787; victimarius: obetný sluha, neb prodawač obeti dsl 18. st
4. vyznávač, hlásateľ: Maria, spomoz z nucze swemu wiernemu slucze bratislava 1428 e; vyslobot mne, Bože mug, tak te bude ctjt sluha twug pop 1723–24; žeby se we winnach obecno-politickjch postihnutj conwentionalsky sluhowé do obecného žaláre neodsjlaly turiec 1796;
slúžka m expr mladý sluha: pan ma sluhu, pany služebnycu, sinowe pak gegjch doma narozenj služkowe gsu kob 1666; syn Andreas, slobodny, prebywa w Dubowiczy gakssto služka u zemana; Joan Augustin, slobodny, slusska ze zahrad prešov 1784; 1788;
slúžka ž k 1: sluszky, ktera pry kuchiny Nemcom posluhowala, d. 12 krupina 1684; služku k panu Mattiassovj pre platno posgelala abramová 1783;; slusska žadne meso nedonesla pukanec 1790
slúžka p.
sluha