Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

smiech -u m.

1. prejav radosti charakteristický hrdelným zvukom a výrazom tváre: veselý, úprimný s.; dať sa do s-u; expr.: dusiť sa, váľať sa, zachádzať sa od s-u veľmi sa smiať; má puknúť od s-u veľmi a veľa sa smeje

2. posmech: byť ľuďom na s., to je na s.

3. obyč. mn. zried. žarty: robiť si s-y;

smiešik -a, smiešok -ška/-šku m.

1. zdrob. expr. k 1

2. úsmev: pohŕdavý s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

smiech ‑u m.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

smiechotár p. vtipkár

smiechot p. smiech 1

smiechoty p. žart

smiech 1. vonkajší prejav radosti sprevádzaný stiahnutím tvárových svalov a charakteristickým zvukom: zvonivý smiech, pustiť sa do smiechu, zdržiavať smiech • expr. rehot (hlasný, neviazaný smiech): ozval sa rehot divákov • expr.: chechot • chichot • hahot • chachot (samopašný smiech): škodoradostný chechot; ženský chichot • zried. smiechot (Gabaj) • úsmev (jemný smiech bez zvuku): pohŕdavý úsmev • úškrn • úškrnok (náznak smiechu sprevádzaný iróniou, škodoradosťou): cynický úškrn, úškrnok • úsmešok • posmešok (smiech obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešok • úškľabok • expr. zried. poškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabok • expr.: smiešik • smiešok: škodoradostný smiešik, smiešok • zastar. úsmech: lichotivý úsmech (Kalinčiak)

p. aj úsmev

2. p. výsmech 3. p. žart

vtipkár kto rád vtipkuje • figliar • šibal: vtipkár, figliar, šibal od kosti • žartovník (Jesenská) • humorista • hovor. beťár: to je veľký beťár • hovor. komik: komik spoločnosti • hovor.: špásovník • recesista • hovor. pejor. pofa • expr.: huncút • furták • potmehúd • expr. zried.: smieško (Tatarka) • smiechotár (Dobšinský)

výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech • posmech: hovoriť o niekom s posmechom • smiech: byť na smiech • posmešok: znášať posmešky • úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok • úškľabok: byť vystavený úškľabkom • úsmešok • úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli) • expr. zried. výšker (Figuli) • irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia • sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus • satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira • kniž. persifláž

žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

smiechotár i smiechotkár, -a m. zried. vtipkár (Dobš., Jes-á)

smiechota, -y, obyč. v mn. č. smiechoty, -chot ž. vtipy, žarty: Hľadela smiechotami zamedziť rozhovor. (Kuk.) Robil si z toho smiechoty. (Vans.)

smiechot, -u m. expr. smiech: Smiechotu okolo točovky viac ako oceľových stružlín. (Gab.)

smiech, -u m.

1. vonkajší prejav radosti, veselosti vyznačujúci sa zvláštnym stiahnutím tvárových svalov a sprevádzaný charakteristickým zvukom: zvonivý s.; dať sa, pustiť sa do s-u; zdržať sa s-u; dusiť s.; Zahryzli sa do pier, aby nevypukli v smiech. (Tim.) Úradníci zachodili sa od smiechu. (Kuk.) Nikomu nebolo do smiechu. (Jégé) Spoločnosť sa pučila od smiechu. (Krno) Po smiechu býva plač. (prísl.)

2. (často v mn. č.) posmech: Zo žien si len smiechy robí. (Ráz.) Chceš byť ľuďom na smiech? (Laz.)

3. (obyč. v mn. č.) žarty: Vystrája smiechy pánom za chrbtom. (Janč.)

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

smiech [-ie-, -í-] m
1. prejav radosti charakteristický hrdelným zvukom a výrazom tváre: Sara nazwala syna Ysaakem, co znamena smjch sp 1696; tu se prokazugj smijchi a kratochwile rozlične s pritelem sk 1697; zdaliss smiech, weselost aneb radost nesluži ku obwlaženi a zdrawy ms 1758; sardonius risus: wlčy smjch, galowy smjch ks 1763 kŕčovitý; muž nikdy zbitečnu weselosti nemohel k smichu pohnuti bitj vp 1764; cachinnvs: smjch, chychotánj cl 1777; ty weci, které klebétné su a které smjch rozpústily pohybugú, nemlúw blr 18. st
• rydytel temer od smychu se popukal pep 1770 veľmi sa smial
2. posmech: irridiculum: zakazuge Buh, aby člowek gméno bozske newyslowowal na smjchy pw 1752; Krista v svetli plást bársonovi dlyá sméchu oblyeklyi hps 1752; wgem, že skrze muog odchod mym nepryatelom k smyechu prilezitost som zawdal liptov 1760
• robiť, činiť s. z koho, nad kým posmievať sa niekomu: tvoji nejlepší prátelia z teba všady smiech robia asl 1740; Cham z otca sweho spiciho smich robi spr 1783; filisstinskj s neho (zo Samsona) smiech a posmech činili mik 18. st; chlapec se skoval, oklamajíce jich, potom vybehl ven, robil nad nimi smích pv 18. st obrátiť v, na s., k s-u čo nezobrať niečo vážne: nagde se ty ktery twogu pichu obratyt muž k smychu bv 1652; (deti) wasse rozkazi len na smiech sebe obracagu mik 18. st; protož se warowati budeme, abychom nic nerozmyslne w smjch neobracely lar 18. st byť, bývať k s-u byť, bývať na posmech: mali člowek, trpaslik k smichu biwa koa 17. st; k smíchu bili ráno všecci, kterí v noci ňespali br 1785
3. obyč. pl
smiechy žart: takowe blazniwe mluweni nachaze se tohoto času pri mnissech, kdi pri kazani swem posluchacžom smiechy strogia tc 1631; w žiwote mužem se kratochwilit, weselim byt, smichy prowadzet duh 1723; wydel gsem mladencuw a panny pred domom besedugicych, žerty, smychy wywadagicych ská 18. st
• v mocy sskaredeho diabla budu (ľudia), ktery mimo manzelstwy mrskost, chlipnosť prowozugy a k tomu gesste hrych swog smiechem zastawagy ags 1708 obracajú na žart;
smiešek dem
1. neživ k 3: kazatelowe mnohdy laskotne smjssky a zartowne klewetky swogjm posluchačom predkladagj wo 1670
2. živ komediant, kaukliar: gelasinus: smjssek, ktery smjch robj; gelasinus: smjssek, kalkler ks 1763
P atpn Georgius Smieško likavka 1625 u2

smiechotár [-mí-] m vtipkár, figliar: negaký smíchotár widíce, že krčmár z dwema krhlámi wodu plníma do piwnice ide, dal sá kričaťi: horí, horí bu 1795

smiechota ž smiech, žart: temto tak y ostatnim spolususedom rozkazowal (Mikuš), mluwicz: Zapriahagte, nebo hnedki smiechotu budem robit ilava 1651 iron bude po smiechu
• dicens: zraczo, tiahni odtad, smyechota ludska, lebo za tebow y pred tebow pangarti turiec 1586 výsmech ľudstva