Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

smiech -u m.

1. prejav radosti charakteristický hrdelným zvukom a výrazom tváre: veselý, úprimný s.; dať sa do s-u; expr.: dusiť sa, váľať sa, zachádzať sa od s-u veľmi sa smiať; puknúť od s-u veľmi a veľa sa smeje

2. posmech: byť ľuďom na s., to je na s.

3. obyč. mn. zried. žarty: robiť si s-y;

smiešik -a, smiešok -ška/-šku m.

1. zdrob. expr. k 1

2. úsmev: pohŕdavý s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
smiech ‑u m.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdlaexpr.: ceriť savycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajúexpr.: zubiť saceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zubyhovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zubyexpr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvousmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťaexpr.: škeriť saškerdiť savyškierať sauškierať saškeriť zubyuškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajúvysmievať saškľabiť savyškľabovať sapoškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujúexpr.: chechotať sachechtať sachachotať sachachtať sahahotať sachechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapiexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňalifraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechupukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

2. p. posmievať sa


smiechotár p. vtipkár


smiechot p. smiech 1


smiech 1. vonkajší prejav radosti sprevádzaný stiahnutím tvárových svalov a charakteristickým zvukom: zvonivý smiech, pustiť sa do smiechu, zdržiavať smiechexpr. rehot (hlasný, neviazaný smiech): ozval sa rehot divákovexpr.: chechotchichothahotchachot (samopašný smiech): škodoradostný chechot; ženský chichotzried. smiechot (Gabaj)úsmev (jemný smiech bez zvuku): pohŕdavý úsmevúškrnúškrnok (náznak smiechu sprevádzaný iróniou, škodoradosťou): cynický úškrn, úškrnokúsmešokposmešok (smiech obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešokúškľabokexpr. zried. poškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabokexpr.: smiešiksmiešok: škodoradostný smiešik, smiešokzastar. úsmech: lichotivý úsmech (Kalinčiak)

p. aj úsmev

2. p. výsmech 3. p. žart


vtipkár kto rád vtipkuje • figliaršibal: vtipkár, figliar, šibal od kostižartovník (Jesenská)humoristahovor. beťár: to je veľký beťárhovor. komik: komik spoločnostihovor.: špásovníkrecesistahovor. pejor. pofaexpr.: huncútfurtákpotmehúdexpr. zried.: smieško (Tatarka)smiechotár (Dobšinský)


výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmechposmech: hovoriť o niekom s posmechomsmiech: byť na smiechposmešok: znášať posmeškyúškrnúškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnokúškľabok: byť vystavený úškľabkomúsmešokúsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli)expr. zried. výšker (Figuli)irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná iróniasarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmussatira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satirakniž. persifláž


žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipyanekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fórfrk: vždy povie dajaký fór, frksubšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vichovor.: fígeľfigliarstvopletkašpásexpr. huncútstvopestvošibalstvohovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstvahovor. expr.: psinakanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanadahrub. prčasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estrádahumor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humorsmiechoty: robí si z nás smiechotypobaveniezábava: som im len na pobavenie, zábavunezbedanezdobaneplechasamopašlapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechyhovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozsmiechotiť, -í, -ia i rozsmiešiť, -i, -ia dok. zastar. (koho) rozosmiať: Toho človeka zlatom odvážia, kto by ju rozsmiechotil. (Dobš.) On často sa nezasmeje, keď nás rozsmieši. (Šolt.)


smiechotár i smiechotkár, -a m. zried. vtipkár (Dobš., Jes-á)


smiechota, -y, obyč. v mn. č. smiechoty, -chot ž. vtipy, žarty: Hľadela smiechotami zamedziť rozhovor. (Kuk.) Robil si z toho smiechoty. (Vans.)


smiechot, -u m. expr. smiech: Smiechotu okolo točovky viac ako oceľových stružlín. (Gab.)


smiech, -u m.

1. vonkajší prejav radosti, veselosti vyznačujúci sa zvláštnym stiahnutím tvárových svalov a sprevádzaný charakteristickým zvukom: zvonivý s.; dať sa, pustiť sa do s-u; zdržať sa s-u; dusiť s.; Zahryzli sa do pier, aby nevypukli v smiech. (Tim.) Úradníci zachodili sa od smiechu. (Kuk.) Nikomu nebolo do smiechu. (Jégé) Spoločnosť sa pučila od smiechu. (Krno) Po smiechu býva plač. (prísl.)

2. (často v mn. č.) posmech: Zo žien si len smiechy robí. (Ráz.) Chceš byť ľuďom na smiech? (Laz.)

3. (obyč. v mn. č.) žarty: Vystrája smiechy pánom za chrbtom. (Janč.)

Morfologický analyzátor

smiech podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) smiech; (bez) smiechu; (k) smiechu; (vidím) smiech; (o) smiechu; (so) smiechom;

(dva) smiechy; (bez) smiechov; (k) smiechom; (vidím) smiechy; (o) smiechoch; (so) smiechmi;


smiech podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) smiech; (bez) smiechu; (k) smiechu; (vidím) smiech; (o) smiechu; (so) smiechom;

(štyri) smiechy; (bez) smiechov; (k) smiechom; (vidím) smiechy; (o) smiechoch; (so) smiechmi;


smiech podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) smiech; (bez) smiechu; (k) smiechu; (vidím) smiech; (o) smiechu; (so) smiechom;

(tri) smiechy; (bez) smiechov; (k) smiechom; (vidím) smiechy; (o) smiechoch; (so) smiechmi;

smiech [-ie-, -í-] m
1. prejav radosti charakteristický hrdelným zvukom a výrazom tváre: Sara nazwala syna Ysaakem, co znamena smjch sp 1696; tu se prokazugj smijchi a kratochwile rozlične s pritelem sk 1697; zdaliss smiech, weselost aneb radost nesluži ku obwlaženi a zdrawy ms 1758; sardonius risus: wlčy smjch, galowy smjch ks 1763 kŕčovitý; muž nikdy zbitečnu weselosti nemohel k smichu pohnuti bitj vp 1764; cachinnvs: smjch, chychotánj cl 1777; ty weci, které klebétné su a které smjch rozpústily pohybugú, nemlúw blr 18. st
• rydytel temer od smychu se popukal pep 1770 veľmi sa smial
2. posmech: irridiculum: zakazuge Buh, aby člowek gméno bozske newyslowowal na smjchy pw 1752; Krista v svetli plást bársonovi dlyá sméchu oblyeklyi hps 1752; wgem, že skrze muog odchod mym nepryatelom k smyechu prilezitost som zawdal liptov 1760
robiť, činiť s. z koho, nad kým posmievať sa niekomu: tvoji nejlepší prátelia z teba všady smiech robia asl 1740; Cham z otca sweho spiciho smich robi spr 1783; filisstinskj s neho (zo Samsona) smiech a posmech činili mik 18. st; chlapec se skoval, oklamajíce jich, potom vybehl ven, robil nad nimi smích pv 18. st obrátiť v, na s., k s-u čo nezobrať niečo vážne: nagde se ty ktery twogu pichu obratyt muž k smychu bv 1652; (deti) wasse rozkazi len na smiech sebe obracagu mik 18. st; protož se warowati budeme, abychom nic nerozmyslne w smjch neobracely lar 18. st byť, bývať k s-u byť, bývať na posmech: mali člowek, trpaslik k smichu biwa koa 17. st; k smíchu bili ráno všecci, kterí v noci ňespali br 1785
3. obyč. pl
smiechy žart: takowe blazniwe mluweni nachaze se tohoto času pri mnissech, kdi pri kazani swem posluchacžom smiechy strogia tc 1631; w žiwote mužem se kratochwilit, weselim byt, smichy prowadzet duh 1723; wydel gsem mladencuw a panny pred domom besedugicych, žerty, smychy wywadagicych ská 18. st
• v mocy sskaredeho diabla budu (ľudia), ktery mimo manzelstwy mrskost, chlipnosť prowozugy a k tomu gesste hrych swog smiechem zastawagy ags 1708 obracajú na žart;
smiešek dem
1. neživ k 3: kazatelowe mnohdy laskotne smjssky a zartowne klewetky swogjm posluchačom predkladagj wo 1670
2. živ komediant, kaukliar: gelasinus: smjssek, ktery smjch robj; gelasinus: smjssek, kalkler ks 1763
P atpn Georgius Smieško likavka 1625 u2


smiechotár [-mí-] m vtipkár, figliar: negaký smíchotár widíce, že krčmár z dwema krhlámi wodu plníma do piwnice ide, dal sá kričaťi: horí, horí bu 1795


smiechota ž smiech, žart: temto tak y ostatnim spolususedom rozkazowal (Mikuš), mluwicz: Zapriahagte, nebo hnedki smiechotu budem robit ilava 1651 iron bude po smiechu
• dicens: zraczo, tiahni odtad, smyechota ludska, lebo za tebow y pred tebow pangarti turiec 1586 výsmech ľudstva

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SMIECHOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
TUŽINA, okr. PRIEVIDZA – 4×;
NIŽNÁ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 3×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 2×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
TRSTENÁ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 1×;

Priezvisko SMIECH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
TUŽINA, okr. PRIEVIDZA – 4×;
NIŽNÁ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 1×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;
TRSTENÁ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor