snívať -a nedok.
1. vo sne si predstavovať, mať sen: som hore alebo s-m?
2. príjemne prežívať v mysli, túžobne premýšľať, sniť: s. o budúcnosti, s. s otvorenými očami
3. kniž. spať (význ. 1): dieťa sladko s-a
● s. večný sen byť mŕtvy;
opak. snívavať -a
// snívať sa obyč. neos. mať sen: s-lo sa mu o deťoch, s deťmi; s-l sa mi pekný sen
● ani sa mu o tom nes-lo na niečo také ani nepomyslel
rojčiť premýšľať o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (s príjemným pocitom) • snívať • kniž. sniť: rojčil o budúcnosti; sníval s otvorenými očami • hovor. fantazírovať • expr.: básniť • blúzniť • bájiť • zried. ideálčiť: fantazíruje, blúzni o šťastí • robiť si ilúzie (zároveň klamať sám seba): robí si ilúzie o novom zamestnaní
rozjímať hĺbavo premýšľať (obyč. o vážnych veciach) • meditovať • hĺbať: rozjímal, hĺbal nad prítomnosťou; meditoval nad svojím osudom • filozofovať • kniž. kontemplovať: filozofoval o zmysle života • snívať • kniž. sniť (túžobne): sníval o ceste okolo sveta
p. aj myslieť 1, premýšľať
snívať oddávať sa príjemným myšlienkam, predstavám • rojčiť • kniž. sniť: sníva o bohatom ženíchovi; romanticky rojčiť, sniť o ďalekých krajinách • expr. blúzniť: je to iba mladistvé blúznenie o šťastí • bájiť (si) • hovor. fantazírovať (oddávať sa ilúziám, neskutočným predstavám, výmyslom): báji, fantazíruje o bezstarostnom živote
snívať sa obyč. neos. v spánku prežívať rozličné deje, predstavy • mať sen: snívalo sa mi o koňoch, s koňmi; mal som pekný sen • expr. neos. pliesť sa: každú noc sa mi pletie o mori • hovor. expr. neos. trepať sa: čosi sa mi nad ránom trepalo o tebe
snívať, -a, -ajú nedok.
1. (o kom, o čom i bezpredm.) snivo premýšľať, túžobne sa niečím zaoberať v myšlienkach, prežívať niečo v mysli; sniť: On je mužský, o akom snívame my devy. (Tim.) Sníval som len o tom, že by som si Žofku vzal za ženu. (Jégé) Tu kdesi sníval básnik Villon. (Hlb.)
2. bás. spať: V lese vojaci si šťastne snívali. (Mih.)
● s. večný sen byť pochovaný;
opak. k 1 snívavať, -a, -ajú
|| snívať sa často neos. (komu, o čom, o kom, s čím, s kým i bezpredm.) mať sen: Dievčatku sa sníval krásny sen. (Janč.) Sníva sa mu, že sú Vianoce. (Kuk.) Snívalo sa mi o kvetoch. (Urbk.) Princeznej sa o princovi sníva. (Jil.) Snívalo sa jej s hadmi. (Tim.) Sníva sa jej, či je pri sebe? (Ráz.)
● hovor.: o lom sa mu (jej) ani nesníva nič o tom nevie; o tom sa im ani nesnívalo neodvážili sa na to ani myslieť
sniť p. snívať
snívať, sniť ndk 1. mať sen pri spaní: mladénci wassy wiďeni wiďet budú, y stárssy wassy sni snjwat budú kb 1756; somnio: snjwám, sen mám ks 1763 2. snivo premýšľať, túžobne sa niečím zaoberať v myšlienkach, prežívať niečo v mysli: premyslowány pod wrchem hlawy rozsudzuge tijto wecy, misj a mary (:snige:) op 1685; averuncare pro putare: snyti pg 1656; milugicy co w podezreny ma y bedlice o tom snywa mc 18. st; s. sa ndk komu mať sen: dobrú noc, dobre spi, nech sa ti snívajú sladké sny rl 15. st; mne se často s panom kmotrom snywa žilina 1676; gedine gemu we snach se snilo, gakoby syn božj byl sp 1696; wezmy cesnek, polož pod hlawu a snige se ty lr1 17. st; evenio: co se nám snj, zdá we spánj, se stáwá wu 1750; ona gim swug sen, co by sa gi bylo snjwalo, wiprawowat začala vp 1764; sníva sa ťi zráč, že po uši žereš br 1785; obuďiwší sa Pulchéria zo sna, poweďela otcowi, čo sa gég sňilo ds 1795; diatelinu drž w prawe ruce a bude se ti sniti rg 18. st; se we sny snywalo Antigonowy, že by on byl gedno pekne pole zezal mc 18. st • smrt u dwerij čeka, ktera meneg opatrného powola k saudu a to kdy se mu any nesnige o smrti sk 1697 ani sa nenazdá; (inoverci) nám pripisugi, že to wyznáwame, čo se nam aňy nesnilo pp 1734 o čom ani nič nevieme; Co, snad se my sňjwa? pt 1796 Je to pravda?