Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Sokol, -a m. bývalá telovýchovná organizácia;

sokolský príd.: s. zlet, s-á jednota, s., kroj, s-á slávnosť;

sokolstvo, -a str. sokolské hnutie

sokol¹, -a, mn. č. -y m.

1. menší dravý vták, zool. s. sťahovavý (Falco peregrinus);

2. (mn. č. -i) expr. statný, smelý, udatný mládenec: Tvrdá žena tatranská odchováva sokolov. (Kuk.);

sokolí, -ia, -ie príd.: s-ie krídla; s-ie oči, s. zrak bystrý (-é);

sokolík¹, -a, mn. č. -y (o vtákoch), -ci (o ľuďoch) m. zdrob. expr.;

sokolíček, -čka, mn. č. -čky/-čkovia m. zdrob. expr.

sokol², -a, mn. č. -i m. člen sokola;

sokolka, -y, -liek ž.;

sokolík², -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr.