soprán -u m. vys. žen. al. det. hlas: jemný, prenikavý s., sólo pre s., spievať s.;
sopránový príd.: s. nástroj, s-á úloha
soprán -u m. ‹t› hud.
1. vysoký ženský al. detský hlas
2. najvyšší hlas v štvorhlasovej skladbe
3. sopranistka al. sopranista;
sopránový príd.: s. hlas; s. nástroj zodpovedajúci polohou sopránu: s-á flauta; s. saxofón; s. kľúč C-kľúč stojaci na prvej linke osnovy
soprán najvyšší ženský a detský hlas: sólo pre soprán • hud. diskant (vyšší ženský al. detský hlas)
soprán, -u m. jedna zo základných hlasových skupín, najvyšší ženský al. detský hlas pri speve, diskant: hud. koloratúrny, lyrický, dramatický s.; spievať s.; Pani notárka prijímala štebotavým sopránom nečakaný prírastok hostí (Zván) vysokým hlasom; ostrý soprán detvákov a dievčat (Kuk.);
sopránový príd.: s-é sólo; s. hlas (Vaj.); hud. s. kľúč diskantový, C kľúč; s. nástroj ktorého výška tónu zodpovedá sopránu;
sopránik, -a m. zdrob. expr.
(jeden) soprán; (bez) sopránu; (k) sopránu; (vidím) soprán; (hej) soprán!; (o) sopráne; (so) sopránom;
(štyri) soprány; (bez) sopránov; (k) sopránom; (vidím) soprány; (hej) soprány!; (o) sopránoch; (so) sopránmi;