pôsobiť, -í, -ia nedok.
1. (čo komu) byť príčinou niečoho, spôsobovať niečo u niekoho: p. niekomu radosť, žiaľ; Aby zápach rozkladajúceho sa tela nepôsobil ťažkosti, začneme s časťou abdominálnou. (Zúb.)
2. (na koho, ako) robiť nejaký dojem na niekoho, budiť u niekoho istý dojem, zdať sa, pripadať niekomu nejaký: p. dobrým, zlým, rušivým, nepríjemným dojmom; to pôsobí trápne; Taký minister pôsobí na úradníka ako strašiak. (Jes.) Všetko pôsobilo dojmom potuchliny. (Min.) Pôsobí svojou naivnosťou často komicky. (Jégé) Skláňanie hlavy pôsobilo groteskne. (Gráf) Obrovské skrine pôsobia monumentálne. (Al.)
3. (na koho, na čo i bezpredm.) mať vplyv, účinok, vplývať, účinkovať: blahodárne, zhubne p. na niekoho; p. výchovne na mládež; výrobné vzťahy spätne pôsobia na vývin výrobných síl; Jera sa chce presvedčiť, ako pôsobí umenie čarodejnice na Nika. (Kuk.) Príklady hrdinskosti a odvahy pôsobili na myseľ a fantáziu chlapca. (Mráz) Zlo rušivo pôsobilo na jeho vývin. (Urb.) Ak ani strach nepôsobí, hlušiť ich treba ako psov. (Tat.); fyz. p. v danom smere (o sile) prejavovať účinok;
4. trochu zastar. (na čo, zastar. i k čomu i bezpredm.) uplatňovať vplyv, zasahovať, vplývať: Jaroslav bude môcť najviac u kráľa pôsobiť na zlepšenie stavu Moravy. (Kal.) Keď sa (Širanec) pri tých rečiach natrafil, snažil sa pôsobiť k tomu, aby im odňal dôležitosť. (Jil.) Kto bude pôsobiť po rodinách, budiť národné povedomie? (Kuk.)
5. byť činný, účinkovať (v povolaní, zamestnaní): V ostankinskom divadle pôsobila slávna herečka. (Pláv.) Tu pôsobiaci učiteľ mal vykonávať i funkciu kantora. (Fr. Kráľ);
dok. k 1 spôsobiť, k 2, 3 zapôsobiť
spôsobiť, -í, -ia dok. (čo) stať sa pôvodcom, príčinou, podnetom niečoho, zapríčiniť: s. škodu; s. niekomu radosť, bolesť, sklamanie, žiaľ, mrzutosti, smrť; s. rozruch, prekvapenie, pohoršenie; straty spôsobené vojnou; Viedeň sa zotavovala z rán, ktoré jej spôsobili Turci. (Zúb.);
nedok. spôsobovať, -uje, -ujú