spôsobiť, -í, -ia dok. (čo) stať sa pôvodcom, príčinou, podnetom niečoho, zapríčiniť: s. škodu; s. niekomu radosť, bolesť, sklamanie, žiaľ, mrzutosti, smrť; s. rozruch, prekvapenie, pohoršenie; straty spôsobené vojnou; Viedeň sa zotavovala z rán, ktoré jej spôsobili Turci. (Zúb.);
nedok. spôsobovať, -uje, -ujú
spôsobovať p. spôsobiť