spakovávať sa, spakúvať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
spakovávať, spakúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
spakovať, -uje, -ujú dok.
1. hovor. zastar. (čo i bezpredm.) zbaliť, zabaliť: spakovala kufor (Švant.); knihy som spakoval (Kuk.); Bečko spakoval a odišiel. (Taj.); pren. Spakuj svojich sedem slivák (Chrob.) odíď, strať sa;
pren. žart(koho) chytiť, vziať so sebou, odviesť: Spakovali ich orgány VB.
2. hovor. žart. (čo, zried. i koho) zjesť, obyč. s veľkou chuťou, hltavo: Spakoval som včera tri jaternice na jedno posedenie. (Karv.) Keby to bol medveď, tak ťa spakuje aj s baranicou. (Karv.);
nedok. opak. spakúvať i spakovávať, -a, -ajú: Spakúvali dcéry, žena (Taj.) balili.
|| spakovať sa zbaliť si veci, zbaliť sa; prichystať sa na odchod: Spakuj sa a choď, odkiaľ si prišiel. (Zúb.) Hneď sa spakuj, závdavok pýtaj naspäť. (Jes.);
nedok. opak. spakúvať sa i spakovávať sa
spakúvať, spakúvať sa p. spakovať