Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

spakovať dok. hovor.

1. z(a)baliť: s. kufor, s. si veci; výtržníkov s-la poriadková služba chytila a odviedla

2. expr. zjesť (obyč. veľa a hltavo): s. večeru

s. svojich sedem → slivák

// expr. spakovať sa z(a)baliť sa (a odísť): s-uj sa a choď!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spakovať ‑uje ‑ujú dok.; spakovať sa

spakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kovaný -kovanie dok.


spakovať sa -kuje sa -kujú sa -kuj sa! -koval sa -kujúc sa -kovaný -kovanie sa dok.

pakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok.nem.1. hovor. (čo (kam)) ▶ rýchlo dávať, ukladať veci do tašky, do úschovných obalov; skladať, spratúvať niečo pred odchodom, baliť: p. veci do športovej tašky, do kufra; p. si výstroj; pakuje si knižky a všetky školské potreby do kapsy; pakujeme si veci z auta; pakovali sme si svoje rárohy a opúšťali náš brloh; Okolo obeda sa strhla prietrž mračien, ktorá stráne areálu premenila na valiace sa potoky blata. Pakovali sa stánky [...]. [Sme 1997] boli vypratávané, skladané, balené
2. hovor. (čo) ▶ napĺňať vecami tašky, kufre, batohy, rýchlo chystať batožinu pred cestou, baliť: pakuje ruksačiky; Povedal mi, že pakuje kufre a pôjde na chvíľu do Talianska. [D. Dán]i fraz.; Večer zasa pakoval tašky, vyberal a vkladal veci, no ráno ho opäť našla pri sebe. [P. Glocko]
3. inform. profes. (čo) ▶ zmenšovať objem dát súborov pri zachovaní ich pôvodného obsahu obyč. na účely prenosu dát, archivovanie a pod., komprimovať: zariadenia odstraňovania šumu najprv nelineárne pakujú dátové balíky; program vám umožňuje p. súbory do formátu ZIP
fraz. hovor. al. publ. pakovať kufre/pinkle predčasne odchádzať, končiť niekde (obyč. v súťaži), nepostupovať; pakovať si vrecká/vačky obohacovať sa, často nezákonne, podvodne
dok.spakovať


pakovať sa -kuje sa -kujú sa -kuj sa! -koval sa -kujúc sa -kujúci sa -kovanie sa nedok.nem.1. hovor. expr. (ø; kam; odkiaľ) ▶ urýchlene ísť, odchádzať, ponáhľať sa preč, brať sa; syn. mazať, padať, pratať sa: p. sa domov; pakuj sa odtiaľto!; pakujte sa preč; už aj sa pakovala; radšej sa pakovali kade ľahšie; Ak neprídeš na ubytovňu na svojich, ráno sa pakuješ! [L. Ťažký]; Keby sa našiel niekto, kto by vedel na týchto slovenských dupkáčikov poriadne zadupať, ozlomkrk by sa pakovali, kam patria. [V. Mikula]; Už sa aj pakujte do roboty! [DF 2000]
2. hovor. zried. ▶ rýchlo si pripravovať batožinu pred cestou, baliť sa: deviateho sa pakujem, letím a desiateho volím
3. hovor. pejor. (na čom; ø) ▶ nečestným spôsobom bohatnúť, získavať, nadobúdať peniaze, väčší majetok, obohacovať sa: p. sa bez hanby na našom zdravotníctve; ľudia pri moci sa pakujú; len sa pakuje a veselo okráda; firmy sa napakovali a pakujú sa ďalej; trhol, čo mohol, teraz sa pakuje
fraz. pakuj sa mi z očí! odíď!
dok. k 1, 2spakovať sa

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


spakovať sa p. odísť 1


spakovať 1. p. zabaliť 1 2. p. zjesť


zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papierazaobaliťobaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novínzakrútiť: zakrútil si desiatu do servítkyzbaliťhovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov!pobaliťhovor. popakovať (viac vecí al. všetko)

2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiťzavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do dekyokrútiťzatočiťzamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uterákaexpr.: zababušiťzababúliťzababoliťzahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinkyexpr.: zachuchliťzachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatkyexpr. zabundať: hlava zabundaná v ručníkupozabaľovaťpoobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)


zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málopožiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlomskonzumovaťstroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčkyexpr. zjemn.: spapaťspapkaťzhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvézožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatuvyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobromvyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z tanieraexpr.: sprataťuprataťzmastiťzlupnúťzlupkaťzlopnúťspakovaťspásťsprášiťzmiesťzmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiekhovor. expr., obyč. pejor.: sfakliťsťapnúťskotiťzošrotovaťzmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajcehovor. expr. sfutrovaťexpr.: zhltnúťzhltaťspahltiťschamtaťschlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkaťvychlípaťvysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievkuexpr.: zlízaťvylízaťzliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačkusubšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechalexpr.: schrúmaťschrumkaťschrumnúťschrupnúťschrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablkovziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesťexpr.: poprataťpohltaťvyhltaťpochrúmaťpochrúpaťpochrumkaťzjemn.: popapaťpopapkaťhrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus tortyexpr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškovvychutnať (s chuťou zjesť)

p. aj zajesť si

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spakovať, -uje, -ujú dok.

1. hovor. zastar. (čo i bezpredm.) zbaliť, zabaliť: spakovala kufor (Švant.); knihy som spakoval (Kuk.); Bečko spakoval a odišiel. (Taj.); pren. Spakuj svojich sedem slivák (Chrob.) odíď, strať sa;

pren. žart(koho) chytiť, vziať so sebou, odviesť: Spakovali ich orgány VB.

2. hovor. žart. (čo, zried. i koho) zjesť, obyč. s veľkou chuťou, hltavo: Spakoval som včera tri jaternice na jedno posedenie. (Karv.) Keby to bol medveď, tak ťa spakuje aj s baranicou. (Karv.);

nedok. opak. spakúvať i spakovávať, -a, -ajú: Spakúvali dcéry, žena (Taj.) balili.

|| spakovať sa zbaliť si veci, zbaliť sa; prichystať sa na odchod: Spakuj sa a choď, odkiaľ si prišiel. (Zúb.) Hneď sa spakuj, závdavok pýtaj naspäť. (Jes.);

nedok. opak. spakúvať sa i spakovávať sa

spakovať dk nem čo do čoho zbaliť, zabaliť niečo do niečoho: gegich domownj wěcy tak gsau spořádané, že gich lehce do wreca spakowati mohau (StN 1786); convasare: spakowati (DSL 18. st)

spakowať spakowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu