spakovať dok. hovor.
1. z(a)baliť: s. kufor, s. si veci; výtržníkov s-la poriadková služba chytila a odviedla
2. expr. zjesť (obyč. veľa a hltavo): s. večeru
● s. svojich sedem → slivák
// expr. spakovať sa z(a)baliť sa (a odísť): s-uj sa a choď!
spakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kovaný -kovanie dok.
spakovať sa -kuje sa -kujú sa -kuj sa! -koval sa -kujúc sa -kovaný -kovanie sa dok.
pakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. ⟨nem.⟩ 1. hovor. (čo (kam)) ▶ rýchlo dávať, ukladať veci do tašky, do úschovných obalov; skladať, spratúvať niečo pred odchodom, baliť: p. veci do športovej tašky, do kufra; p. si výstroj; pakuje si knižky a všetky školské potreby do kapsy; pakujeme si veci z auta; pakovali sme si svoje rárohy a opúšťali náš brloh; Okolo obeda sa strhla prietrž mračien, ktorá stráne areálu premenila na valiace sa potoky blata. Pakovali sa stánky [...]. [Sme 1997] boli vypratávané, skladané, balené 2. hovor. (čo) ▶ napĺňať vecami tašky, kufre, batohy, rýchlo chystať batožinu pred cestou, baliť: pakuje ruksačiky; Povedal mi, že pakuje kufre a pôjde na chvíľu do Talianska. [D. Dán] ↗ i fraz.; Večer zasa pakoval tašky, vyberal a vkladal veci, no ráno ho opäť našla pri sebe. [P. Glocko] 3. inform. profes. (čo) ▶ zmenšovať objem dát súborov pri zachovaní ich pôvodného obsahu obyč. na účely prenosu dát, archivovanie a pod., komprimovať: zariadenia odstraňovania šumu najprv nelineárne pakujú dátové balíky; program vám umožňuje p. súbory do formátu ZIP ◘ fraz. hovor. al. publ. pakovať kufre/pinkle predčasne odchádzať, končiť niekde (obyč. v súťaži), nepostupovať; pakovať si vrecká/vačky obohacovať sa, často nezákonne, podvodne ▷ dok. ↗ spakovať
pakovať sa -kuje sa -kujú sa -kuj sa! -koval sa -kujúc sa -kujúci sa -kovanie sa nedok. ⟨nem.⟩ 1. hovor. expr. (ø; kam; odkiaľ) ▶ urýchlene ísť, odchádzať, ponáhľať sa preč, brať sa; syn. mazať, padať, pratať sa: p. sa domov; pakuj sa odtiaľto!; pakujte sa preč; už aj sa pakovala; radšej sa pakovali kade ľahšie; Ak neprídeš na ubytovňu na svojich, ráno sa pakuješ! [L. Ťažký]; Keby sa našiel niekto, kto by vedel na týchto slovenských dupkáčikov poriadne zadupať, ozlomkrk by sa pakovali, kam patria. [V. Mikula]; Už sa aj pakujte do roboty! [DF 2000] 2. hovor. zried. ▶ rýchlo si pripravovať batožinu pred cestou, baliť sa: deviateho sa pakujem, letím a desiateho volím 3. hovor. pejor. (na čom; ø) ▶ nečestným spôsobom bohatnúť, získavať, nadobúdať peniaze, väčší majetok, obohacovať sa: p. sa bez hanby na našom zdravotníctve; ľudia pri moci sa pakujú; len sa pakuje a veselo okráda; firmy sa napakovali a pakujú sa ďalej; trhol, čo mohol, teraz sa pakuje ◘ fraz. pakuj sa mi z očí! odíď! ▷ dok. k 1, 2 ↗ spakovať sa
odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední
2. p. opustiť 1
spakovať sa p. odísť 1
spakovať 1. p. zabaliť 1 2. p. zjesť
zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papiera • zaobaliť • obaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novín • zakrútiť: zakrútil si desiatu do servítky • zbaliť • hovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov! • pobaliť • hovor. popakovať (viac vecí al. všetko)
2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiť • zavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do deky • okrútiť • zatočiť • zamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uteráka • expr.: zababušiť • zababúliť • zababoliť • zahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinky • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatky • expr. zabundať: hlava zabundaná v ručníku • pozabaľovať • poobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)
zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)
p. aj zajesť si
spakovať, -uje, -ujú dok.
1. hovor. zastar. (čo i bezpredm.) zbaliť, zabaliť: spakovala kufor (Švant.); knihy som spakoval (Kuk.); Bečko spakoval a odišiel. (Taj.); pren. Spakuj svojich sedem slivák (Chrob.) odíď, strať sa;
pren. žart(koho) chytiť, vziať so sebou, odviesť: Spakovali ich orgány VB.
2. hovor. žart. (čo, zried. i koho) zjesť, obyč. s veľkou chuťou, hltavo: Spakoval som včera tri jaternice na jedno posedenie. (Karv.) Keby to bol medveď, tak ťa spakuje aj s baranicou. (Karv.);
nedok. opak. spakúvať i spakovávať, -a, -ajú: Spakúvali dcéry, žena (Taj.) balili.
|| spakovať sa zbaliť si veci, zbaliť sa; prichystať sa na odchod: Spakuj sa a choď, odkiaľ si prišiel. (Zúb.) Hneď sa spakuj, závdavok pýtaj naspäť. (Jes.);
nedok. opak. spakúvať sa i spakovávať sa
spakovať dk nem čo do čoho zbaliť, zabaliť niečo do niečoho: gegich domownj wěcy tak gsau spořádané, že gich lehce do wreca spakowati mohau (StN 1786); convasare: spakowati (DSL 18. st)