spešný príd.
1. kniž. zastar. rýchly, náhlivý, ponáhľajúci sa: s-é kroky (Vaj.); s-á jazda (Kub.); spešnej práce ruch (Hviezd.);
2. pošt., žel. určený na veľmi rýchlu dopravu: s. tovar, s-á zásielka; spešne prísl.