spev -u m.
1. prirodzený hud. prejav človeka pomocou hlasu, spievanie: dvojhlasný, zborový s., chodiť na s. odb. sa učiť spievať
2. lahodné zvuky, kt. vydávajú vtáky, hud. nástroje ap.: s. slávika; kniž. s. husieľ
3. lit. básnický útvar; časť epickej skladby: bohatierske s-y; S-y Jána Bottu (názov zbierky); prvý s. básne
● nie je mu do s-u je smutný
spev -vu pl. N -vy m.
spev 1. hudobný prejav realizovaný ľudským hlasom; melodické zvuky vydávané vtákmi: dievčenský spev; spev slávika • poet. spevot (Hviezdoslav) • melódia: počúvať vtáčie melódie • pieseň • pesnička (krátka hudobná skladba s textom): vianočné piesne, pesničky, spevy • pejor.: bľakot • bľak (falošný, nepríjemný spev)
2. básnický útvar, časť rozsiahlejšej epickej skladby • pieseň: spevy Jána Botta
spev, -u m.
1. hudobný prejav uskutočňovaný ľudským hlasom, spievanie; melodické zvuky vydávané niektorými vtákmi;
hud. výkon speváka al. speváckeho súboru: dievčenský, detský s.; vtáčí s., s. slávika; s. kohútov (Fig.) — veselý, smutný, monotónny s.; sólový, sborový s., dvojhlasný s.; dať sa do spevu; ísť, pochodovať so spevom; hovor. chodí na s. učí sa umeleckému prednesu piesní; Izba len tak hučala od spevu (Jégé) hlasno spievali. Sbor zaspieval chorál, ktorý sa zdal Pompíliovi sladším ako spev anjelov. (Hruš.); pren.: spev nočných vatier (Mih.) príjemné hučanie; spev bagrov a miešačiek (Ráz.-Mart.) hrmot; s. krvi (Letz) rozbúrené city a vášne; On počúva už rajské spevy (Jes.) je mŕtvy.
● nie je mu do spevu má zlú vôľu, je smutný; hovor. expr. to je (pre neho) anjelský s. to rád počuje, je mu to príjemné: Že [Julka] volá na obed, to je anjelský spev, lebo som hladný ako vlk. (Vaj.)
2. lit. básnický útvar, báseň, pieseň; časť rozsiahlejšej epickej skladby: Spevy Jána Bottu názov básnickej zbierky; juhoslovanské junácke spevy; bohatierske spevy; Andrej Bagar zarecitoval spev o dvanástich zbojníkoch. (Mih.); vianočné, cirkevné spevy;
3. škol. zastar. vyučovací predmet, hudobná výchova
spev m 1. ústny hudobný prejav človeka, spievanie: hneď jest velký spev (PV ( 1637-45)); zazňel y na wýsostech tón spěwu angelského (CC 1655); G. G. dowolit račila, aby pohreby se spewom swogim wihlasili celemu svetu angelske chori (SJ 18. st) L. emodulor: wyspewugem, prospewugem, spew činjm (KS 1763) spievam; hymen: spew swadebny (AS 1728) spievaný na svadbe; jednaký, rovný, spoločný s., zrovnanie s-u súzvuk, harmónia: asymphora: spoléčné zňenj aneb spew; harmonia: srownánj hlasúw, gednohlásnost, rowny spew; concentus: srownánj spewu, gednaky spew (KS 1763); concentus: spéwu srownánj (GrP 1771); (Gertrúda) ty pozdraweňá, ktere s pobožnym úmyslem čitáwala naglahodňegssé spewu srownáňa dáwali (BlR 18. st); kostolný, chórny s. spievaný pri bohoslužbách: sw. Pawel o spewu kostolnim neb kurnim takto prawy: Mame žalmy a chwalopisničky spiwaty (Le 1730) 2. neartikulované zvuky, ktoré vydávajú vtáky: toto wssetečné duffány tak gim bude osožná (!), gako užjtečna gest stena malowaná slepému, hluchému spew slawyčka (SK 1697); s. Pawel od spewu kohuta ass do pateg w remesle swim pracowal (SJ 18. st); diwime se také wtáčkúw spewem (BlR 18. st) F. holubica gest bez žluti, znamena tychost, neubližuge ani usti, ani pazuri, placž wydawa za spew (SQ 1781) aj nárek je pre ňu spev 3. krátka hudobná skladba s textom, pesnička, pieseň: cantus: spew (PG 1656); chwalme ho (Ježiša) wssemi chwálami, slibý, spewý, modlitbami (CC 1655); canticum: pjseň, spew; musa: spew, pjseň (KS 1763) 4. umenie uskutočňované tónmi, zvukmi, muzika; hudobné diela: musice: uméni spewo (!) (VT 1648); carmen: spew (AS 1728); musica: spew nebo spewné umeni, čwičeni; phonascus: učitel spewu aneb muzikánt, ktery učj; philomusus: milownjk umeňá aneb spewu (KS 1763) L. choreuma: tanečny spew (KS 1763) pri ktorom sa tancuje 5. melódia, nápev: modulamen: spew, melodya; monodia: smutny spew, pohrebny pjseň, plačliwá pesnjčka; praeludium: táncu nebo spewu počatá, začatá nóta; modulate: podlé spewu, podlé melodij; psalmodia: spew, žalmowy spew (KS 1763); tito bili (hekim s dcérou), kterích poveďenj vojáci z márami zawírali a od ťisknuťí obce chráňili; za timito zas spev musický, který prvňímu odpovedal a po speve zas zakonníci (BR 1785) hudobno-umelecký 6. oslavná epická skladba, chválospev: epos: spew (VT 1648); oda: pjseň, spew; spondialis: werssowny spew (KS 1763); -ný, -ový príd k 1: w kterégkolwek hoďine uslyssyte hučanj trúbi, pissťali, husel, harfi a žaltára y hlasu spewného (KB 1756); melicus: zbuďowač spewny aneb spew činjcy, umely spewák (KS 1763) pomôcka na ladenie hudobných nástrojov a stanovenie výšky tónu, tóniny; k 3: rektor nech radneg za njmi a mezy njmi nech stogy a do te gedné knihy spewowé hledj (BZ 1749) spevníka; k 4: musicus: spewny, hudebny; cantabilis: spewny; artem tractare musicam: spewné, hudebné umeni se učiti; musicus: spewák, spewny mistr učiteľ spevu (KS 1763); choraulistria: spewna tanečnjca, spewačka ovládajúca spev a tanečné umenie; diagramma musicum: spewná tabula, déska (KS 1763 hud) noty, notový zošit; posaďili pannu na koňa a tak podle taťíka pokračujíc, veďená jest mezi veselím mešťanuv krikem, mezi strelbú, mezi zvukem mnohonásobních spevních nádobúv (BR 1785) hudobných nástrojov; k 5: melodus: spewny, libežny (KS 1763); k 6: spondalia: za času obet spewné wersse (KS 1763); -e prísl k 5: modulate: spěwně (AP 1769)